Vo veľkom meste žil chlapec, volal sa Marek. Mal okolo sebaskvelých ľudí, priateľov, ktorých mal vždy dosť a nikdy nemohol povedať, že keďpotreboval, vždy mu pomohli. Jedného dňa mu to začalo vadiť… Keď začalipopoludní zvoniť zvončeky na činžiaku Marek bol nervózny lebo odbiehal odpočítača, nemal čas na kamarátov. V tú noc, keď sa sťažoval svojmunajlepšiemu kamarátovi, že má neskutočne veľa kamarátov sa mu sníval takýtosen: Marek sa ocitol úplne sám na pustom ostrove. Okolo neho bol iba piesok,stromy a nebezpečné púštne zvery. V noci zistil, že mu chýba niektos kým sa môže porozprávať. Siahol do vrecka, že zavolá kamarátom. Smola,vrecko bolo prázdne a tak šanca na kontakt s priateľmi 0 bodov. Rozhodolsa, že pôjde teda pre nejakého kamaráta či ide von. Ako išiel po púšti nenasielani jeden dom. Opäť šanca na kamarátov žiadna. Neskôr keď zaspal stalo sa niečostrašné! Na Mareka zaútočil lev, vtedy sa mu zazdalo že za stromom je nejakápostava človeka. Bol to Marekov kamarát na ktorého v minúte nebezpečenstvapri útoku leva kričal : „Pomôž mi! Pomôž mi, nevidíš? Veď ma to zvierazabije!!!“ „Pomôôôôž!!!“ Osoba stála, nejavila náznaky akejkoľvek pomoci. Mareksi vtedy uvedomil, že ľudia o ktorých si myslel, že sú skutoční priatelia niminie sú. Spomenul si na všetkých ľudí, ktorým hovorí, že sú jeho priatelia,skutoční priatelia a začal si ich vážiť. Aj keď priateľov mal veľa, ale takýchskutočných, ktorí sa prejavia aj v nebezpečenstve sú ochotní pomôcť malmálo. „Nie je všetko zlato to, čo sa ligoce.“ – vystihuje to táto múdra veta,ktorú niekto dávno vyslovil.
Preto ďakujem všetkým mojim skutočným priateľom, že keďpotrebujem pomoc, môžem sa obrátiť na Vás a viem, že vždy mi pomôžete. Cením siVás!
Máte aj Vy takých, skutočných priateľov ?
