Mestostíchlo, každodenný stres vystriedala pohoda, ľudia si zrazu majú k sebebližšie ako inokedy. Snehová prikrývka, ktorá zahaľuje město našepkáva, žesviatky pokoja a lásky sa blížia. Áno, dočkali sme sa, Vianoce sú tu! Úsmevy nadetských tvárach prezrádzajú očakávania z darčekov, ktoré sa ukrývajú podvianočnou jedličkou.
Alesú Vianoce len o darčekoch? Žila istáchudobná rodina, ktorá mala dve deti. Žili skromne, otec im zomrel pred dvomarokmi a mama sa starala o najmladšieho, štvor ročného chlapčeka. Prištedrovečernom stole sa všetci zišli, navečerali sa a plní nedočkania čakali,kým zazvoní zvonček. Rozbehli sa pred vianočnú jedličku, keď tam našli veľkúškatulu. Mama začala plakať. Deti odbalili škatuľu a vytiahli z nej veľkýobraz svojho otca. Bolo na ňom napísané:
„ Deti moje, takby som teraz pri Vás rád bol ….“ Neviete si predstaviť ako veľmi mi chýbate nochcem Vám povedať, že Vás nesmierne milujem a z neba nad Vami držímochrannú ruku milujúceho otca.“
Deti stíchli, mamasa zmohla v slzách na pár slov:
„ Pochopili stečaro Vianoc? “
„ Práve stedostali najväčší dar, niekto, kto tu žiaľ nemôže byť Vám dávno chcel vyjadriťnesmiernu lásku. Láska, ktorá je skutočná, nikdy nezanikne!“
Na tváričkách detísa objavili so slzami i úsmevy. Pochopili, že akýmkoľvek materiálny darneprenikne do srdiečka tak, ako cit. Keď cítite, že niekomu na Vás záleží,zaujíma sa o Vás nielen keď je dobre, ale aj keď je zle jednoducho má Vás rád,takého, aký ste.
Bolo by skvelé, aby si toto ľudiauvedomili, veď často stačí namiesto tisíckorunových darov povedať:
„ Mám Ťa rád! “
„ Záleží mi naTebe, si pre mňa najväčší dar nasvete!“
®©Peter Sloboda®©
Tento príbeh som spracoval do jednej Vianočnejsúťaže, preto som ho uverejnil aj na stránky blogu. Potom budem informovať, akosom skončil :)
