Operácia - časť 2

Pomaly som šiel k jediným dverám, vedúcim na druhé poschodie. Zozadu ma istil veliteľ, strany Charlie a Miles. Približoval som sa k dverám pomaly, meter za metrom. Boli sme pri dverách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

"Pripravení?" spýtal sa kapitán.

"Pripravení!" zaznelo zborovo.

"Pierre, skús dvere!"

"Skúšam dvere!"

Pevnejšie som chytil zbraň, podišiel som úplne ku dverám, natiahol ruku, siahol na kľučku a stlačil som ju. Dvere sa nehlučne otvorili. Bleskurýchle som zamieril, no nikto tam nebol. Rukou som dal znamenie ostatným. Najprv vošiel Charlie, za ním Miles a nakoniec ja s veliteľom. Schody sa po asi troch metroch zatáčali doľava. Pritisol som sa k pravej stene a pomaly som schádzal schod za schodom. Charlie, idúci ako prvý, sa dostal k rohu. Opatrne vykukol a rukou naznačil, že vzduch je čistý. Prešiel ešte asi o pol metra a zastal, aby nás mohol istiť. Prešiel som dopredu. Boli tam dvere, otvárajúce sa dovnútra. Kým sa kolegovia rozostavili, podišiel som úplne ku dverám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Skúšam dvere!" vravím ostatným.

Pootvoril som dvere a pomaly ustúpil dozadu.

"Tango, skontroluj chodbu!" prikázal kapitán.

Miles si nechal visieť zbraň na ramene a vytiahol malé okrúhle zrkadielko na dlhej stopke. Podišiel ku dverám a nastavil ho:

"Vpravo čisté!"

"Vľavo čisté!" hlásil, odložil zrkadlo do dlhého vrecka na nohaviciach a uchopil zbraň. Keď bol pripravený, spolu s Charliem naraz vošli do dverí, každý na inú stranu. Potom som vyšiel ja s kapitánom.

Práve sa mi prehnalo hlavou, že už dávno sa neozvali zvyšné tímy, v slúchadlách zachrčalo a ja som počul:

"Modrí na mieste!"

"Pí, skús dvere!" prikázal Mire

SkryťVypnúť reklamu

"Skúšam dvere!" hlásil Peter, nesúci prezývku "Pí".

Boli dnu. Práve oni mali najťažšiu úlohu, pretože za kuchyňou bola veľká obývačka, kde, ako sme predpokladali, by sa malo zdržovať najviac teroristov s rukojemníkmi.

"Zelení na mieste!"

"Burger vľavo!"

"Mann vpravo!" rozmiestňoval Marka a Thomasa John.

"Podozrivý na dostrel!" hlásil Mark.

Ozval sa nepatrný zvuk tlmeného výstrelu z uspávacej pištole.

"Podozrivý neutralizovaný!"

Na našej chodbe bolo na pravom konci schodisko, na druhom veľké dvere, vedúce do spálne. Kým Miles zaisťoval chodbu, my traja sme sa presunuli k týmto dverám.

"Skúšam dvere!" vravím s prstom na spúšti.

SkryťVypnúť reklamu

Otvorili sa. Stál ku mne chrbtom. Otočil sa, zamieril, padli výstrely. Jeho guľka sa zavŕtala do zárubne, no to sa už váľal po zemi, pretože moja guľka mu zasiahla brucho.

"Podozrivý neutralizovaný!"

"Položte zbraň! Tu je polícia! POLOŽTE ZBRAŇ!" zreval spoza môjho chrbta Dan.

Bol som prekvapený, prečo kričí, keď som už toho tupca zabil. Než som sa stihol spamätať, padli výstrely a muž mimo môjho zorného poľa sa zrútil na zem.

"Podozrivý neutralizovaný!" hlásil Dan.

"Čo je s tebou?!" kričal na mňa "správaš sa ako posratý zelenáč!"

"Pre-prepáč!" vyjachtal som.

"Tu sa nemáš čo ospravedlňovať! Pozbieraj sa!"

SkryťVypnúť reklamu

"OK."

"Zaisti rukojemníčku!" povedal a ja som si až teraz všimol, že vedľa postele leží žena.

"Počkaj, urobí to Tango, ty ideš so mnou, lebo ešte dačo vyvedieš!" opravil sa.

Milesa sme nechali pri žene a prehľadali sme ostatné miestnosti, nič podozrivé sme však neobjavili.

"Druhé poschodie čisté!" zahlásil som, keď som prehľadal aj posledný šatník.

"V poriadku, zaisti schodisko!" prikázal Dan.

Prišiel som ku schodisku a namieril zbraň dolu. Nik tam nebol.

"Schodisko čisté!"

"Pripravení? Skús dvere!" ozvalo sa zo slúchadiel.

"Zložte zbrane, vzdajte sa!" kričali zelení.

"Stojte, polícia!" pridali sa modrí.

Zrejme naraz vpadli do obývačky. Teroristi sa urputne bránili, pretože padlo mnoho rán.

"Podozrivý neutralizovaný!" zahlásili naraz Thomas i Bob.

"Dôstojník zranený!" hlásil Mark.

"Dôstojník zabitý!" po Mireho hlásení zostalo na chvíľu ticho.

"Dočerta!" uľavil som si, pretože John bol zranený a Peter mŕtvy.

"Pokračujte v akcii! Už o nás vedia. Prvoradí sú rukojemníci!" povedal veliteľ pevným hlasom, no vedel som, že mu nie je všetko jedno.

"Schodisko čisté!" zopakoval som.

Charlie a veliteľ zbehli po schodoch. Keď boli dolu, zbehol som za nimi. Z dvojkrídlových dverí, vedúcich do herne, sa ozval cudzí hlas:

"Počúvajte, vy svine, ani krok, lebo to guvernér a tí jeho pankharti schytajú!"

"V poriadku, upokojte sa!" povedal Dan.

Všetci traja sme podišli ku dverám. Vtom po schodoch vybehli Mire, Bob a Thomas, zvyšok modrého a zeleného tímu. Mark zostal dole a dával pozor na rukojemníkov a privolal pomoc. Kývol som prichádzajúcim, aby zastali. V pamäti som si vybavil plán domu.

"Herňa má dvoje dvere," potichu som povedal do mikrofónu.

"Modrí a zelení, zaistiť druhé dvere!" prikázal veliteľ šeptom.

Presunuli sa ku druhým dverám.

"Sú vnútri zranení?" spýtal sa Dan nahlas.

"Nie, všetci sme poriadku, aspoň zatiaľ!" ubezpečoval ho cudzí hlas.

Kým Dan vyjednával, obzrel som sa. Všetci sa maximálne sústredili a uprene hľadeli na zavreté dvere. Vtom ma čosi napadlo. Všimol som si, že jedny dvere sú trochu poodchýlené.

"Dan, ešte sme nezaistili chodbu!" vravím do mikrofónu.

"Do šľaka!" zahrešil "Grass, Burger, Pierre, zaistiť chodbu!"

Šiel som dopredu, rovno k pootvoreným dverám. Postavil som sa nabok, a keď boli Bob a Thomas pripravení, rukou som in pokynul, aby otvorili dvere. Obaja prikývli. Bob otvoril dvere. Padol výstrel a Bob s prestreleným kolenom klesol na zem. Thomas muža za dverami hneď na to jedinou ranou skolil.

"Dôstojník zranený!"

"Podozrivý neutralizovaný!" hlásil som.

Po schodoch práve zišiel Miles, ktorý rukojemníčku odviedol na strechu a zabezpečil jej transport vrtuľníkom.

"Tango, odveď Grassa dolu, Mark zabezpečí transport!" prikázal som mu.

Miles vzal Boba pod rameno a krivkajúc zišli dolu schodmi. S Thomasom sme sa vrátili k zaisteniu chodby. Nič sme nenašli, tak sme prišli späť k Danovi.

"Neskúste sa priblížiť, inak ich zastrelím!" kričal cudzí hlas, zjavne vyľakaný výstrelmi.

"Zostal ste sám! Vzdajte sa!" presviedčal ho Dan.

"Nikdy!"

"Pustite aspoň deti!"

"Pustím guvernéra, jeho decká si nechám. A chcem vrtuľník!"

"V poriadku, ale potrebujeme čas, dajte nám dve hodiny!"

"Máte pol hodinu. Guvernér teraz pomaly vyjde. Nepokúšajte sa o žiadne srandičky!"

"Dan, udrime, keď vyjde," navrhujem polohlasne, pretože mám pocit, že toto k ničomu nepovedie.

"V poriadku, počkajte na môj povel!"

Vtedy sa vrátili Miles a Mark.

"Mire odvedie guvernéra, Tango ho nahradí na jeho mieste, Mark sa k nemu pridá!" organizoval veliteľ.

Dvere sa otvorili a guvernér celý bledý pomaly vyšiel. Vzápätí padol v mdlobách, našťastie ho Mire stihol zachytiť a prebral ho k vedomiu. Zišli po schodoch.

"Takže na tri. Raz,..." odpočítaval Dan

Všetci uchopili zbrane ešte pevnejšie.

"Dva..."

Miles pomaly otvoril aj druhé dvere.

"Čo robíte?! Ani krok!" zajačal hlas.

"Tri!"

Všetci šiesti sme vošli dnu. Zbadal som človeka, čo držal v zajatí guvernérove deti. Bol vysoký a chudý. Vyzeral zmätene, striedavo mieril na jeden a druhý tím. Menšieho chlapčeka držal v rukách, starší bol tesne pred ním.

"To ste nemali robiť!" kričal.

"Pusťte deti!" zakričal Dan.

"Tento môže ísť," sotil do vystrašeného chlapca, ktorý vybehol von, a namieril zbraň na dieťa, čo držal v rukách.

"Máme dieťa, odvediem ho," povedal Mire, ktorý zrejme čakal na chodbe.

"V poriadku!" potvrdil Dan.

"Nemáte šancu, vzdajte sa!"

"NIE! Inak ho zabijem!" kričal hystericky muž.

Dan sa pohol smerom k nemu. Nasledovali sme jeho príklad. Chlap zúfalo hľadel do našich šiestich hlavní, ktoré venovali pozornosť len jemu. Cúvol dozadu, no stále mieril na chlapca. Nezastavovali sme. Cúval, kým ho nezastavila stena. My sme však nezastavili. Delili nás tri metre. Čoskoro to skončí, pomyslel som si. Dva metre. V očiach sa mu zračí zúfalstvo. Kŕčovito zovrel zbraň. Cítim, ako mi bije srdce a v spánkoch mi pulzuje krv. Meter. Svrbí ma ukazovák na spúšti. Privrel som oko, aby som vedel poriadne zamieriť. Hlavne delí od muža asi pol metra. Zastali sme. Už musí vedieť, že prehral. Vedel to. Všimol som si jeho ukazovák. Videl som, ako po stotinách milimetra stupňuje tlak na spúšť. Danov rozkaz: "Vzdajte sa!" zomiera v rachote výstrelu. Môjho výstrelu. Bol som si ním istý. Tak istý, ako nikdy predtým. Doslova po tisícinách sekundy sledujem guľku. Čas zastal. Guľka sviští vzduchom, rozráža vzdialenosť k mužovej hlave, aby mu tam nechala okrúhlu červenú dierku a aby druhou stranou jeho lebky vyletela von a zavŕtala sa do steny. Tango zahadzuje zbraň a chytá padajúce dieťa. Misia úspešná. Je koniec.

Peter Sýkora

Peter Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ťažko povedať, kto som, ono to vlastne poriadne neviem ani sám. Som samurai, bojovník. Nie len povolaním (vojak), ale aj presvedčením. Zaujímam sa o japonskú kultúru ako takú, učím sa po japonsky, cvičím bojové umenia (kendo, iaido, kyudo). A mojím snom je žiť v Japonsku. Ťažko rozprávať sám o sebe, človek si na mňa musí vytvoriť svoj názor sám. Zoznam autorových rubrík:  PoviedkySúkromnéPríbeh jednej lásky

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

711 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu