Ťažko si predstaviť, že by pred vládou Ivety Radičovej stála významnejšia výzva, akou je EFSF - ľudovo zvaný euroval. Nemožno však vylúčiť, že ak koalícia nedokáže vysvetliť politikom z SaS, v akých geopolitických siločiarach sa Slovensko nachádza a ako treba v rámci nich chápať EFSF, bude vláda konfrontovaná s onakvejšími výzvami. A práve im treba zabrániť, aj keby sa mala koalícia rozpadnúť.
Pani premiérka už pohrozila demisiou kvôli osobe generálneho prokurátora a prenájmu budovy pre Daňový úrad v Košiciach - v prípadoch napospol nehodných natoľko angažovaného počínania šéfky výkonnej moci. V prípade EFSF, ktorý je z hľadiska blízkej i vzdialenej budúcnosti Slovenska a Európy rovnako zásadný ako Viedenský kongres vo svojej dobe, Iveta Radičová iba veľmi váhavo naznačuje, že toto hlasovanie spojí s vyslovením dôvery vláde. Každý politik má vlastnú hierarchiu hodnôt, Iveta Radičová ukázala, aká je jej.
Nikto si však nezaslúži viac kritiky ako SaS a najmä jej líder Richard Sulík. Má nespochybniteľné právo na odmietavý postoj k EFSF, no nemožno mu prepáčiť jeho 1. politickú nevyspelosť; 2. neschopnosť vnímať iné, ako len číro numerické, súvislosti dlhovej krízy v eurozóne; 3. neprijateľnú rétoriku namierenú proti našim partnerom v Európskej únii a jej orgánom. Richard Sulík každý deň svojimi výrokmi, postojmi a blogmi potvrdzuje, že je druhotriedny technokrat s nedostatkom klasického vzdelania, čo mu bráni pochopiť, akú historickú, politickú, bezpečnostnú, kultúrnu a ekonomickú hodnotu má zjednotená a zjednocujúca sa Európa. A rovnako podpriemerne technokratickú a vzdelania prostú stranu založil. Navyše na svojej kandidátke vyniesol do parlamentu Igora Matoviča a jeho družinu, ktorý sa od Jána Ľuptáka líši iba tým, že namiesto stredoslovenského zaťahovania trnavsky tvrdí muziku. Prítomnosť SaS v parlamente je veľký a poľutovania hodný voličský omyl.
Ak koalícia nedokáže nájsť spoločnú reč ohľadom EFSF, urýchlene sa treba zbaviť SaS a nájsť iné, prijateľnejšie riešenie. Vrátane takzvanej úradníckej vlády a predčasných volieb, ak by nebola možná rozumná dohoda s Róbertom Ficom. Vyhlásenia predsedu Smeru a jeho najnovšieho ekonomického lídra Petra Kažimíra nedávajú veľa dôvodov na optimizmus. Hlásajú, že sú za euroval, ale nebudú zaň hlasovať, ak tak neurobí aj SaS. Na prvý pohľad schizofrénia, no v skutočnosti hrajú rovnakú hazardnú hru o preferencie ako Richard Sulík a jeho SaS. Avšak aj napriek Ficovmu vrodenému machiavellizmu nemožno pochybovať o jeho akom takom európskom rozhľade, a preto je povinnosťou každého zodpovedného lídra rokovať s ním o prijateľných podmienkach podpory pre navýšenie ESFS.
Žiadna koalícia nie je posvätné teľa. Niet preto dôvod neuvažovať nielen o predčasných voľbách, ale aj o nejakej forme spoločného vládnutia ľavice s pravicou. Ak by to bola cesta k schváleniu eurovalu, nepochybne by tento experiment mal zmysel. Ukázalo sa totiž, že experiment vládnutia s Richardom Sulíkom stroskotal, aj keď kapitán ešte stále môže predstierať, že má loď aj mužstvo pod kontrolou.
