Tento popredný liberálny mysliteľ okrem iného veľmi detailne popísal a obhajoval blahodarný účinok konkurencie na ekonomiku a spoločenský blahobyt. Hayekovci - teoretici budú brániť model priaznivého vplyvu konkurencie do roztrhania tela. Nie tak hayekovci praktici.
Prihlásenie spriaznených a personálne prepojených firiem do tendrov na získanie štátnych zákaziek s cieľom eliminovať prípadné lepšie ponuky je učebnicovým príkladom umelého okliešťovania konkurencie. V tomto ohľade sa Martin Chren a Ivan Švejna správali mimoriadne neliberálne, a preto by sa viac nemali skrývať za meno nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu F. A. von Hayeka. Ich konanie nemá s ekonomickým liberalizmom nič spoločné. Je rovnako netransparentné a neférové ako praktiky, ktoré súčasná vláda oprávnene vyčíta predchádzajúcej.
Martin Chren a Ivan Švejna si môžu iba ťažko dovoliť poukazovať na vyčíňanie biznis partie, ktorá v predchádzajúcom volebnom období koristila na štáte ani za mečiarizmu nevídaným spôsobom. Oni sa k tejto partičke totiž pridružili, aj keď iba ako chudobní príbuzní. Rozsahom rozhodne nie, ale metódou s najväčšou pravdepodobnosťou áno. Spôsoby sú dôležité. Chrenove a Švejnove sa ficovskému spôsobu drancovania štátu prinajmenšom prispôsobili, čo ich diskvalifikuje natoľko, že je vylúčené, aby zotrvávali vo funkciách tajomníkov Radičovej vlády. A ak v nich ostanú, ostanú jej trvalou príťažou.
V tejto chvíli nie je podstatné, či páni Chren a Švejna (ne)porušili zákon. To rozhodnú príslušné úrady. Bez ďalšieho hĺbkového skúmania je však jasné, že ešte pred vznikom tejto vlády popreli jeden zo základných princípov, na ktorom stavia svoju legitimitu (transparentnosť) a vysmiali sa odkazu muža (konkurencia), ktorého menom zakrývali svoju činnosť.
Hayek by sa hayekovcov určite zriekol. Mala by tak urobiť aj Radičovej vláda.
