K úvodnej teoretickej poznámke na okraj aktuálneho myšlienkového kvasu vo vládnej koalícii sa žiada dodať, že poznať Poppera a von Hayeka nie je to isté, ako o nich čítať v popularizačných brožúrach z dielní ideologických a ideologizujúcich think tankov a už vôbec to neoprávňuje Richarda Sulíka a jeho partaj intelektuálne sa povyšovať nad ostatné koaličné strany.
Vyhlásenie poslanca Martina Chrena, že „SaS si ako jediná koaličná strana zachovala zdravý rozum", je okrem prejavu spupnej pýchy aj pytliactvom za hranicou reality a skutočného rozloženia intelektuálneho potenciálu vo vládnych subjektoch. Použijúc rovnakú demagógiu by sa dalo povedať, že SaS sa so svojím postojom k eurovalu ocitla na rovnakej platforme ako SNS Jána Slotu, a to spolu s OKS Petra Zajaca, čiernym pasažierom vládnej koalície...
Ani ďalší poslanec SaS, Martin Poliačik, neprejavil dostatok pokory a elementárnej úcty ku koaličným partnerom. „Nie každý je taký ekonomicky zbehlý, my máme silných ekonómov v strane," opáčil a na účet KDH si uľavil, že nemá dostatok ekonomicky vzdelaných ľudí, s výnimkou Antona Marcičina - „a ten je zo starej školy". Slovo starej má vo vyjadrení poslanca Poliačika zjavne hanlivý význam a má poukázať na to, akoby sa Marcičin riadil prekonanými a konečnými pravdami vyvrátenými ekonomickými predstavami. Skutočnosť je však taká, že KDH aj SaS v základe vychádzajú z rovnakých neoliberálnych ekonomických koncepcií, líšia sa len v niektorých akcentoch a hlavné rozdiely medzi nimi existujú najmä v otázkach kultúrnych a etických.
Spoločná pozícia celej SaS, podľa ktorej by bolo schválenie eurovalu ekonomickou vlastizradou, je len potvrdením podozrenia, že táto strana trpí chronickým nedostatkom spoločenskej inteligencie a tiež je postihnutá škodlivým presvedčením, že ekonomické modely, ktoré slávili triumfy v 90-tych rokoch a na Slovensku sú medzi mnohými politikmi a novinármi dosiaľ veľmi populárne, majú definitívnu platnosť a ich „objavením" sa skončili dejiny. Možno pre SaS sa skončili, ale zvyšok sveta aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou pridá do svetových knižníc prinajmenšom niekoľko podnetných kníh, ktoré obohatia dejiny myslenia.
Tento text nie je o eurovale. Nenabáda nikoho hlasovať za či proti. Je len krátkym zamyslením sa nad duchovnou atmosférou vo vládnej koalícii a príspevku SaS k nej. Dodoatočná oprava a ospravedlnenie: Diskutujúci xors2 má samozrejme pravdu, v tomto prípade sa plurál slova jastrab píše s i, nie y . Za jeho - aj keď mierne agresívne - upozornenie mu ďakujem a všetkým sa za svoju gramatickú chybu ospravedlňujem.
