Poslanci Peter Zajac, Ondrej Dostál, František Šebej a Peter Osuský požadujú, aby ministerstvo spravodlivosti zverejnilo, ktorí slovenskí sudcovia boli členmi Komunistickej strany Československa. Ministerka Lucia Žitňanská prostredníctvom hovorcu Petra Bublu odkázala, že je to "legitímna téma".
Legitímnych tém je veľa. Napriek tomu nie každá oprávnená diskusia musí nájsť vyjadrenie v administratívnom akte. Táto je jednou z nich. A navyše jej skrytým cieľom je zviditeľniť značku OKS, zanikajúcu v poslaneckom klube strany Most-Híd.
Aby nedošlo k omylu: Zverejnenie mien sudcov - komunistov nepoškodí ich práva. Nijako však neprospeje diskusii o kvalite slovenského súdnictva. Naopak, skôr jej poškodí, pretože bude hneď od počiatku ideologická.
Peter Zajac odôvodňuje požiadavku svojej partaje takto: "Je to niečo podobné, ako sa teraz udialo v Českej republike. Nemá to mať nijaký sankčný charakter, ale jednoducho ľudia majú vedieť, v akom stave je naše súdnictvo."
Keď sa niečo udialo v Českej republike, nemusí sa to opakovať aj u nás. S Petrom Zajacom možno len súhlasiť, že "ľudia majú vedieť, v akom stave je naše súdnictvo". Ako s tým však súvisí (ne)členstvo našich sudcov v komunistickej strane? Aj slepý vidí, že v návrhu OKS nejde o súdnictvo a jeho kvalitu, ale o opätovné rozdúchanie večne tlejúcej pahreby triviálneho antikomunizmu. So starostlivosťou o kvalitu rozhodovania v slovenskom súdnictve to však nemá nič spoločné.
Pripusťme, že môže byť niečo na tvrdení, že ten, kto bol ešte aj na sklonku Husákovho režimu v komunistickej strane, zlyhal a keď zlyhal vtedy, zlyhá znova. Rovnako však musíme pripustiť, že takáto interpretácia sveta je veľmi jednoduchá. A pohodlná. A nedôsledná. Napríklad aj preto, lebo ignoruje fakt, že okrem formálnych a po kariére túžiacich straníkov tu bola aj masa nestraníkov, ktorá jednoducho mlčky prijímala pravidlá nadiktované režimom. Kto bol menší alebo väčší pokrytec? Kto viac alebo menej kolaboroval? Ťažké a provokatívne morálne otázky. Problém je však v tom, keď na ne chcú nadiktovať odpovede politici.
O členstve našich sudcov v štátostrane si môžme myslieť kadečo. Môžeme pri tom dvíhať obočie či klásť si rôzne morálkou inšpirované otázky. Môžme ho aj odsudzovať. Nemôžme však tvrdiť, že má vplyv na kvalitu ich rozhodovania. Ak chceme posudzovať stav nášho súdnictva, musíme niečo vedieť o úrovni sudcovského rozhodovania. Pri všetkej úcte, väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je málo kompetentná posudzovať rozhodnutia súdov. Platí to aj o médiách a laickej verejnosti. Neznamená to však, že je to dôvod na rezignáciu na odbornú kritickú diskusiu o stave slovenského súdnictva. Začať ju však zisťovaním, kto zo sudcov bol komunista, je rovnako málo rozumné, ako medzi nimi hľadať moslima či žida.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská má nepochybne veľa práce. Nemala by si nechať od štyroch poslancov vnútiť novú agendu, ktorá s výkonom jej funkcie nemá veľa spoločného. Slovensko potrebuje nezávislých a kompetentných sudcov. Komunisti súdnictvo deformovali okrem iného aj kádrovaním. Prečo by sme mali na podnet OKS robiť rovnaké chyby?
