Keby bola Iveta Radičová štátničkou alebo aspoň obratnejšou političkou, neakceptovala by platnosť zdomácnenej predstavy, že funkcia riaditeľa Slovenskej informačnej služby patrí najsilnejšej koaličnej strane. Na túto pozíciu si vybrala straníka Karola Mitríka, tak si druhá najsilnejšia koaličná strana "logicky" nárokuje právo nominovať riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Ivete Radičovej prešla nominácia vcelku hladko, predseda SaS Richard Sulík už neuspel s dvomi kandidátmi - Jánom Stanom a Petrom Paludom. Problém je nielen v tom, že kultivovaní politici nevyťahujú nominácie z rukáva, ako to robí Richard Sulík. Pri aktuálnom nastavení parcelovania štátu mu to totiž raz pravdepodobne vyjde a SaS bude mať na čele NBÚ svojho človeka.
Pred súčasnou koalíciou sa rovnako správala koalícia Róberta Fica. Duo Jozef Magala (SIS) a František Blanárik (NBÚ) boli puncovaní logami Smeru a HZDS. Otázkou je len to, či bude Mitrík ešte menej kompetentný ako Magala. Odpoveď dá možno nie tak vzdialená budúcnosť.
Riaditelia SIS a NBÚ majú špecifické postavenie, ktoré si okrem určitých intelektuálnych a morálnych predpokladov vyžaduje získanie oveľa širšej dôvery, ako je stranícka. Ba ešte širšej ako koaličná. Riaditelia SIS a NBÚ by mali byť prinajmenšom akceptovateľní aj pre opozíciu. Platí to tiež o policajnom prezidentovi. (Áno, aj o generálnom prokurátorovi, ale ten by si zaslúžil samostatné pojednanie.)
Už roky politici považujú za štandard, že najsilnejšia politická strana má nárok na riaditeľa SIS. Z tejto logiky potom vyplývajú aj ďalšie politické nároky na obsadenie pozícií v bezpečnostnom aparáte štátu. Strany tak konajú v presvedčení, že si zaistia exkluzívny prístup k informáciám a poistia si ochranu svojich záujmov. Tvrdenie, že tento prístup je neprijateľný, je také zjavné, až je banálne. Ibaže z politických, a preto nekompetentných nominácií často profitujú viac než strany úplne iné záujmové kruhy, o ktorých (prinajmenšom spočiatku) nemajú a z dôvodu nezorientovanosti v prostredí ani nemôžu mať potuchy. Príkladom je aktuálna personálna zostava niektorých kľúčových útvarov SIS, ktorú riadi kde kto, len nie direktor Mitrík. Ak raz z toho prepukne škandál, opäť to poškodí povesť tajnej služby a budú sa hľadať obetní baránkovia. Kto si však spomenie, že politici na počiatku vybrali nekompetentného riaditeľa?
S Mitríkom v tejto chvíli asi nikto nepohne. Nezvolenie nového riaditeľa NBÚ mnohí považujú za nehoráznosť, pretože im je oprávnene tŕňom v oku František Blanárik. Tento stav by však mohli pretvoriť na príležitosť a zmeniť prístup. V pokoji by sa dali vybrať viacerí kandidáti. Na ministerstvách a v iných orgánoch štátnej správy pracuje dostatok erudovaných právnikov a osôb zodpovedných za ochranu utajovaných skutočností v pôsobnosti ich inštitúcií. Je veľa kompetentných, ktorí zo štátnej správy odišli, a snáď by kultivovane formulovanú nomináciu neodmietli. Kandidáti by mohli prejsť vypočutím v koaličných i opozičných poslaneckých kluboch, parlamentných výboroch, prípadne vo vláde. Do procesu by teda bola zapojená koalícia aj opozícia, čo by prinajmenšom otupilo ostrie mocenského zápasu o tento významný bezpečnostný orgán.
Ak koaličné a opozičné špičky nezmenia prístup k výberu najvyšších riadiacich funkcionárov bezpečnostných a spravodajských orgánov, ich úpadok sa len prehĺbi. Predtým by však museli pochopiť ich skutočný význam. Preto je na mieste enormná dávka občianskeho skepticizmu.
