Marián Balázs
Bývalý františkánsky mních, verejnosti viac známy pod rádovým menom Ján Krstiteľ Balázs, je už niekoľko rokov oporou političky Ivety Radičovej. Prinajmenšom od prezidentskej kampane je jasné, že premiérka sa na jeho rady spolieha najmä v otázkach etiky a náboženstva. Jeho intelektuálne kvality majú asi ešte širší rozmer, pretože ho urobila šéfom zboru svojich poradcov. Prítomnosť bývalého kňaza s intelektuálnymi sklonmi v tesnej blízkosti najsilnejšieho ústavného činiteľa môže byť v mnohom inšpiratívna. Nemusí to však ešte znamenať, že je vhodný na to, aby predsedal kolokviu ľudí, ktorí budú ovplyvňovať rozhodnutia podľa papierových predpokladov najsilnejšej ženy v štáte.
Riadiť poradný orgán šéfa exekutívy si vyžaduje nielen rozhľad v otázkach riadenia štátu (od ekonomiky, cez legislatívu až po národnú bezpečnosť), ale aj skúsenosti z praktickej politiky. Poradcovia totiž tiež reprezentujú určité (hoc aj legitímne) záujmy. Rozpoznať ich, vedieť ich vyhodnotiť a hľadať medzi nimi rovnováhu nie je pre politického začiatočníka vôbec jednoduchou úlohou. Je to fuška aj pre politického matadora.
Výhrady k Mariánovi Balázsovi ako vrchnému poradcovi však nemôžu zastrieť jeho mnohé prednosti. Patria k nim aj odvaha, občianska statočnosť a intelektuálna poctivosť, ktoré preukázal niekoľkokrát. Naposledy, keď presne a bez zbytočného prikrášľovania pomenoval situáciu v slovenskej katolíckej cirkvi.
Na pomerne religióznom Slovensku však stojí za zváženie, aké politické dôsledky bude mať pre Ivetu Radičovú fakt, že jej najbližším poradcom je muž, ktorý sa zriekol kňazstva.
Karol Mitrík
Po účinkovaní Ladislava Pittnera vo funkcii riaditeľa SIS sa zdalo, že horšie to už byť nemôže. Ukázalo sa, že môže, pretože Róbert Fico ho nahradil Jozefom Magalom, ktorý po personálnej stránke službu zanechal v stave veľmi podobnom tomu, v akom ju našiel v roku 1998 Vladimír Mitro, keď ju preberal po Ivanovi Lexovi.
Keby bola Iveta Radičová kompetentná premiérka, nevybrala si za riaditeľa SIS Karola Mitríka, ale niekoho, kto by hneď po vymenovaní do funkcie konal. Pán Mitrík však týždne otáľal, a tak v kľúčových funkciách dlho ostávali a v niektorých prípadoch ešte aj ostávajú politické kádre poplatné ekonomickému pozadiu stojacemu za Ficovou vládou. Títo politickí nominanti sa okrem iného starali o to, aby boli isté záujmy nedotknuteľné. Aj preto bol napríklad rozviazaný služobný pomer s jedným funkcionárom stredného manažmentu služby, ktorý si dovolil spravodajsky rozpracovať nemenovaného obchodníka so zbraňami, blízkeho expremiérovi Ficovi. A z pomsty ho aj nechali trestne stíhať, aby nemal chuť ani odvahu rozpovedať svoj príbeh médiám či opozícii.
Do takéhoto prostredia prišiel nezorientovaný Karol Mitrík, neschopný ani po dlhých týždňoch urobiť si v službe poriadok.
Premiérka, ktorá ohlasuje razantné vyrovnanie sa s klientelizmom, by na čele služby potrebovala silného muža, schopného nasmerovať jej aktivity presne tam, kde sa tomuto spoločenskému neduhu najviac darí.
Kvalita (nielen) riaditeľa SIS je vizitkou spôsobilosti predsedu vlády. Karol Mitrík vytvára a schopnostiach premiérky prinajmenšom rozpačitý obraz.
