Budík ráno zvoní 5:30. Do ruksakov balíme veci a taxíkom sa presúvame na miestnu železničnú stanicu, odkiaľ nám 6:50 odchádza autobus, ktorým budeme cestovať do strediska Borovets. Zvyšný čas do odchodu využívame na ľahké raňajky pozostávajúce z lekvárovej kipy (sladká rožko-buchta za 1 Leva) a čiernej kávy.
ráno v Dupnitsi
Autobus odchádza 7:10, lístok do Borovtsa, kam prichádzame 8:40 stojí 6 Leva. Borovets (1 315 m.n.m.) je významné stredisko turistického ruchu v pohorí Rila. Keďže je zameraný predovšetkým na zimnú klientelu, väčšina hotelov je v lete zatvorených. Od zastávky autobusu je to k údolnej stanici lanovky na Yastrebetz asi 10 minút peši.
Počas 20 minútovej jazdy za 10 Leva vystúpa oranžové vajíčko do výšky 2 369m, odkiaľ začína samotný výstup. Prvá časť cesty k chate Musala trvá asi hodinu a je vedená pohodlnou horskou cestou. Podľa mapy je tu minimálne výškové prevýšenie, v skutočnosti však stále ideme hore dole. Chata Musala, ležiaca pri jednom z "Musalenskich ezer" je stará drevená búda, vedľa ktorej stojí ruina rozostavaného horského hotela. V tráve je ešte vidieť kamenné pozostatky prvej útulne. Mierne to kazí celkový dojem z miesta, ktoré inak poskytuje úžasné výhľady.
zľava Irechek (2 852m), v pozadí Musala (2 925m)
Pri chate končí pohodlná cesta a začína nekonečné stúpanie pomedzi obrovské skalné bloky. Našťastie, Musalské jazerá spolu s okolitými skalnatými svahmi vytvárajú scenérie, ktoré stúpanie robia celkom znesiteľným.
chata Musala a okolie
Musala
Musalske ezero
Po ďalšiej hodine sa dostávame k útulni Ledeno ezero (2 709 m.n.m.), ktorá poskytuje poslednú možnosť na oddych pred záverečným úsekom výstupu. Útulňa je stavba neurčitého tvaru pokrytá modrým zvlneným plechom, v krajine pôsobí ako päsť na oko. Keďže celé pohorie Rila je bohaté na vodné zdroje, v studničke naberáme do fliaš čerstvú vodu a vydávame sa na posledný úsek.
pohľad na vrchol od útulne Ledeno jezero
Muselski ezera, v pozadí cesta z Yastrebetzu
Ledeno Ezero (2 709m) s útulňou, v pozadí Irechek
Po asi 30-35 minúta šliapania v relatívne pohodlnom stúpaní sa dostávame na vrchol Musaly. Od roku 1933 je tu postavená meteorologická stanica, spojená s údolím prostredníctvom malej nákladnej lanovky. Krajina zo strany výstupu je z veľkej časti skalnatá, a tvorí ostrý kontrast s opačnou stranou kde sú široké horské chrbáty porastené trávou.
"na streche" Bulharska
meteoroligcká stanica na Musale
Nasleduje krátky oddych na doplnenie enegie. Z Musaly sa dá po úzkom hrebeni prejsť na sesterský kopec Malka Musala, s výškou 2 902 m.n.m. druhý najvyšší kopec pohoria Rila.
pohľad smerom na "malú" Musalu
Južná strana je svojim zvlneným a zatrávneným terénom vhodná na dlhšie výpravy, s možnosťou bivakovania na vyhradených miestach. Jedná z takýchto trás pokračuje až k Rilskému manastiru, ktorý je v južnej časti pohoria.
Oddych na Musale netrval dlho, pretože pred nami bola rovnaká cesta zostupu do Borovtsa, a autobus do Dupnitse chodí len raz denne. Počasie sa začalo aj tak trochu kaziť, a zažiť dažďovú prehánku medzi skalami sme nemali v pláne.
juhozápadný svah Musaly
miestna flóra
pozostatky prvej chaty Musala pri zostupe...
Cesta k vrcholovej stanici lanovky trvala zrhuba rovnako dlho ako výstup. Na zastávku, kde sme ráno vystupovali sme prišli 16:30, asi 30 minút pred príchodom autobusu. Až teraz sme si uvedomili, že celú zastávku tvorí len hrdzavý prístrešok a unimobunka slúžiaca ako potraviny a bufet v jednom. Z Dupnitse sme mali síce informáciu, že autobus isto podvečer pôjde, ale nikde nebol žiadny cestovný poriadok a pani bufetárka ani nevedela, že tam autobusy stoja. Našťastie, len s 5-minútovým meškaním autobus prišiel. Na naše prekvapenie ten istý, s ktorým sme cestovali ráno. Obsadili sme posledné 2 voľné miesta, turisti čo pristúpili v Samokove sa už museli tlačiť v úzkej uličke a sedieť na batožine.
v "autobuse" cestou do Dupnitse :-)
Do Dupnitse sme prišli okolo pol siedmej večer. Vodič po diskusii s kamarátom Františkom zastavil na začiatku Dupnitse s tým, že k hotelu je to len na skok. Cestou do hotela sme si kúpili na večeru zásobu ovocia, ktoré chutilo a aj vyzeralo úplne inak ako kdekoľvek na Slovensku, a pritom bolo neuveriteľne lacné. Po sprche sme poslali cez email krátky obrazový pozdrav domov, zistili informácie s spojoch na ďalší deň a mŕtvy zapadli do postele.
