Po príchode do stanice Komjatice sme mali pár minút čas, ktorý sme okrem hľadania vhodného miesta na fotenie využili aj na zvečnenie odstavenej parnej mašinky z Belgicka, ktorej technické problémy zabránili v účasti na výstave železničných vozidiel v Bratislave.
Po niekoľkých minútach nastal okamih pravdy, na mechanickom návestidle naskočila zelená a v diaľke sa objavil dym sprevádzaný pískaním parných obrov.
Nasledoval beh k autu a rýchly presun na najbližšie fotomiesto, ktoré bolo v Ivanke pri Nitre, kde bola menšia technická prestávka zameraná na krátku kontrolu technického stavu.
Keďže kontrola neodhalila žiadny problém a mohlo sa pokračovať v ďaľšej ceste. Nasledujúca zastávka bola v stanici Nitra, kďe sa uskutočnila výmena parných rušňov. Z čela odposunovala 475.196 a na jej miesto sa zaradila dovtedy "oddychujúca" 556.036
Po úspešnej výmene parných obrov sa naskytol zaujímavý pohľad, keď expres "dobehol" požiarny vlak, na čele ktorého bol dnes už taktiež historický rušeň T679.1168 známy pod prezývkou Sergej.
Vzhľadom na meškanie, ktoré vyplynulo z dopravnej situácie na trati nasledoval rýchly odchod z Nitry,
a v železničnej stanici Zbehy bol expres nasmerovaný na trať smerujúcu do Chynorian.
Z dopravných dôvodov sa uskutočnila krátka prestávka aj v železničnej stanici Koniarovce, vďaka ktorej sme mali čas na nájdenie miesta v obilnom poli. V rámci čakania na odchod vlaku mi robil spoločnosť aj tento chrobák :-)
Po prejazde pravidelných vlakov sa v stanici objavil stúpajúci dym, čo znamenalo, že parný expres dostal zelenú na ďaľšiu cestu.
Pre nás to znamenalo nasadnúť do auta a uháňať do Topolčian, kde sme mali možnosť na posledné zábery so slnkom. Fotky sme robili na železničnom priecestí, kde bolo zaujímavé sledovať reakcie okolostojacich vodičov automobilov. Čakali prejazd klasického vlaku, keď sa zrazu v diaľke objavila dvojica nalešťených parných rušňov :-) V momente sa vyťahovali fotoaparáty a fotomobily a fotilo sa jedna radosť.
Vzhľadom na to, že parný expres získal už slušné meškanie, začala stúpať moja nervozita, pretože som už dávno mal byť pripravený a zbalený na cestu do Bratislavy kvôli pracovným povinnostiam. Počas presunu do Trenčína nasledovalo horúčkovité zisťovanie meškania rýchlika z Trenčína a telefonát domov s prosbou, aby mi naši pobalili veci a čakali ma v Trenčíne na stanici. Zistil som, že rýchlik v Trenčíne určite nestihnem. Poslednou možnosťou bola jazda IC-čkom, ktoré malo odchod z Trenčína o 21:00. Šťastie v nešťastí som mal v tom, že som zistil, že ani tento spoj zrejme nestihnem, ale vzhľadom na meškanie IC-čka som mal akú-takú šancu. Uvažujúc čo spraviť, ak ho nestihnem som ešte za jazdy urobil jednu dokumentačnú fotku kúsok za Bánovcami nad Bebravou.
Do Trenčína sme dorazili o 21:05 so zistením, že IC-čko mešká 15 minút, teda do Trenčína ešte neprišlo. Pred stanicou ma už čakal tatino aj so sestrou, vzal som si veci, kúpil miestenku a utekal na nástupište. Tam som sa rozlúčil s kamarátmi a po príchode vlaku som mohol nastúpiť. Nasledujúce fotografie urobila moja sestra, ktorej som vrátil požičaný fotoaparát a zachytávajú príjazd parného expresu do Trenčína aj s prehliadkou technického stavu...
