Nedeľa 31.07.1977
Peťo mi volal (na pevnú linku). Stretnime sa, myslím, že zajtra cestujeme do U.S.S.R. Tak sme sa stretli.
Rozprávali sme si príhody, lebo sme sa mesiac nevideli (pri pive) a (marke), (s malým m). Cestou späť sme zmokli. Nezbalili sme sa dobre, lebo išla v telke F1.
Pondelok 01.08.1977
Lúčili sme sa s revom od motora, ktorý nás doviezol na železničnú stanicu. Peťo spoznal dvoch tajných, ktorých zrejme vyslal jeho otec, čomu sa len nepotešil. Spoznali sme nikoho, len pani prof. Kováčovú a šraca z Ružína - Feri. Po úpornom staní (nás), prišiel náš čas, vlastne čas odchodu 06:40. A Peťo povedal, že bude tiež cestovať s CKM v dôchodku, ako tamtí dvaja. Mali sme šťastie, lebo sme mohli spať na chodbičke, lebo v kupé sme boli s mladomanželmi, ktorí boli dobre disponovaní stravou a tabletkami, čiže sme schudli na tom po dve kila. Peťo zistil, že sa poznajú (nie s manželkou, ale s manželom) z lyžovačky. Obidvaja boli fantastický, takže sme najlepšie kupé celého zájazdu. Udávali sme tón zábavy. Mali sme štastie, lebo nás nechytili pri prechode cez východné hranice, lebo sme si vymenili pasy. (Ale sme ich ojebali povedali sme si.). Došli sme do Čopu. O zábavu sa postarali naši vojaci, ale žiaľ nemohli sme sa jej úplne oddať pre velkú pozornosť, ktorú nám venovali tajní. Preto sme sa preorientovali na miestnych hippies. Poznávacie znamenie: tepláková súprava a šéf mal dokonca aj rifľovú bundu. Pršalo. Pri odchode sme hneď nastúpili do jedalenského vozňa... a to sme robiť nemali. Bolo to pod psa. Poobede sme rozprávali žarty a vtipy divácke. Večer sme plakali od smiechu zo Šaniho, lebo spal v sluchatkách.
Utorok 02.08.1977
Ráno sme z vlaku vyhadzovali vajcia (nie svoje). O 10:00 sme boli v Odesse. Uložili sme bagáž a išli sme na prehliadku mesta a prístavu. Exkurzia nás nebavila, preto sme sa stratili a išli sa kvasiť. Onedlho na to nás prepadli miestni banditi, ci nemáme džinsy. Boli z toho šalení, ked sme povedali, že predáme, preto nás vozili, kde sme chceli. O 17:00 sme nastúpili na palubu lode M/S Leonid Sobinov. Dostali sme dvojku, čo sme hneď aj zapili. Zlé tušenie nás však neklamalo, lebo onedlho na to, čo sa rozhodli dvaja mladí ľudia z našej grupy žiť spolu, presťahovali sme sa do trojky, čo sme aj tak zapili. Odchod lode bol báječný, tak isto aj plavba. Večer sa nič vážne nestalo. Neokradli nás ani nezabili.
Streda 03.08.1977
Tma ako v rohu. V tme sa ozval výkrik (Peťov):"Keľo hodzin". Kuknem a vydzim 05:15 do bohača ticho ešte je len 05:15. Tu som si uvedomil, že toľko je u nás doma a že je o 2 hodiny viac. Banda vstávať skríknem. A kde je Slnko? Aha veď mi nemáme okno. - To bolo 1. ráno na lodi v kajute 50 - A.
Hneď boli raňajky - sedíme už s tými Prešovčankami (hneď nám aj chutí - ako Bandymu - bohača mu). O 09:05 sme boli v Jalte. Veľmi sa nám páčila. Aj sprievodkyňa pekne hovorila, aj tak sme zdúchli. (A nie len my) - myslím už z prehliadky mesta. Pred obedom sme obehli Jaltu (asi 3x) vypili sme si (mlieko), kúpili sme si broskyne a jablká a utekali sme ešte na pláž. Pláž? To nie je správne meno to je mravenisko. To bolo horšie ako v Číne okolo Jang'c'tiangu. Obed sme nechceli zameškať tak sme sa zahrali na odvážnych. Prebehli sme len v plavkách cez mesto. Na ZSSR ozaj hrdinský skutok. Šťastie nám prialo. Po obede sme začali chytať bronz na palube a ešte sme si odskočili kúpiť po fľaške - Russian Champagne. O 16:15 sme sa konečne pohli z Jalty. Zajtra máme byť už v Soči. Po večeri bolo predstavovanie osádky lode a potom usporiadali títo "zamestnanci" lode koncert. Na koncerte vystúpila aj sovietská superstar Alla Pugacheva, ktorá je tu s nami na dovolenke.
Štvrtok 04.08.1977
Spali sme veľmi málo. A to ma ešte zobudil Peťo ráno o pol šiestej, ked prišiel, aby som sa išiel pozrieť na Kaukaz. Mamut jeden. Ešte tesne po polnoci sme spievali ľudovky na palube s Poliakmi. Kalevala - nové slovo. Potom sme zametali bary ako Odessa, Lido, Golden. Po raňajkách sme spali jednu hodinu. Potom sme išli na prehliadku mesta Soči. Vzduch je tu veľmi vlhký a ťažký. Boli sme v Dendráriu a kúpili sme tri dine. Kúpali sme sa v mori. Pláže sú lepšie. No zato sme si obidvaja narazili kolena na pre nás nezvyklých betonových valoch.
Piatok 05.08.1977
O 07:00 sme došli do Batumi. Nevideli sme príchod do Batumi ani Kavkaz. Na počasie sme mali tentoraz smolu. Bolo tropicky, celý deň na spadnutie. Batumi je blízko Turecka, tam sme ale neišli. Navštivili sme predstavenie v delfináriu a aquarium. Predstavenie sme filmovali na Super 8. V meste sme strelili dvoje džinsy. Mohli sme predať všetko, ale v čom by sme chodili? Po obede sme boli na prehliadke mesta s autobusom, spojenú s návštevou botanickej záhrady na Zelenom myse. Prvý raz sme vyplávali z prístavu v noci. V Ocean lounge bol medzinárodný večer priateľstva, lebo na palube boli aj skupiny z NDR, Poľska, Japonska, Československa a ZSSR.
Sobota 06.08.1977
Spali sme tvrdo, naša kabína nemala okna. Každé ráno nás budil hlas našho sprievodcu. "Dobré ráno priatelia! Je časový posun medzi Odessou a Suchumi -1 hodina. Na programoch je Odessa čas. Suchumi sa nám najviac páčilo. Originálne mesto s peknými ulicami, záhradami, riekami... Tu sme kúpili prvé darčeky domov. Počasie vynikajúce. O 15:00 bol odchod zo Suchumi. O 16:30 boli Neptúnove slávnosti. Všetci sme boli pozvaní ku zadnému bazénu na stretnutie s Neptúnom a jeho pomocníkmi. Samozrejme, že sme sa prihlásili za pomocníkov. Na dolnej palube sme sa pomaľovali bohatou paletou farieb. Dobre sme sa pritom zabávali. Chlapci boli čerti a dievčatá morské panny. Slávnosť otvoril sám kapitán, potom Neptúnovi pomocníci začali vyberať dobrovoľníkov a aj nedobrovoľníkov. Dobrovoľníci museli urobiť krátku šou alebo kúpiť niejaký nápoj alebo šup ich do bazéna. Ozaj hádzali sme do bazéna veľmi radi. Po Neptúnových slávnostiach sme sa v podpalubí umývali skoro hodinu od farieb a následne sme sa všetci Neptúnovi pomocníci stretli a začali vyprázdňovať podarované fľaše. Tak veľa bolo tých fliaš, že sme zabudli pozrieť Soči v noci. Do Soči sme totiž doplávali o 21:00. A o tri hodiny, okolo polnoci sme odchádzali. My sme tancovali na palube pri bazéne a užívali si noc pod hviezdami.
Nedela 07.08.1977
Taký lenivší deň. Prešli sme sa cez Novorosijsk, ktorý leží v zálive. Je to mesto Vojnový Hrdina. Deň bol voľný na nákupy a obzeranie. Boli sme si zaplávať a potom sme hrali volejbal na športovej palube. Navzájom sme sa povzbudzovali, ale aj tak sme prehrali všetky zápasy. Na odčinenie, vo večernej prehliadke vyhrala členka našej skupiny súťaž Miss Lode.
Pondelok 08.08.1977
Doplávali sme opäť do Jalty. Doobeda bolo na programe Lastovičie hniezdo pozdlž Krymského pobrežia. Videli sme krásne časti Krymu. Lastovičie hniezdo je zámok na vysokej skale. Po obede nám bolo aj smutno, keďže to bol posledný deň na lodi. Čakala nás rozlúčková večera a rozlúčkové predstavenie.
Utorok 09.08.1977
"Ahoj Odessa", sme počuli, keď nás zobudil lodný rozhlas. "Dámy a páni, bolo nám cťou byť s Vami spolu na tejto ceste loďou Leonid Sobinov. Prajeme Vám šťastný návrat domov." Zbalili sme si veci a natočili posledné metre nášho Super 8 filmu. Zašli sme do prístavnej restaurácie a rekapitulovali sme naše zážitky. Vlakom sme opustili Odessu.
Streda 10.08.1977
Celý deň sme boli v Ľvove. Veľa sme nenakupovali, nebolo už z čoho. Rozlúčili sme sa so Sašom, našim sprievodcom. Konečne sa vyspí, mal to ťažké s nami.
Video Super 8 1.časť 5:45 min. | Video Super 8 2.časť 4:27 min. |
