Počas prvých rokov vlastného štúdia a výskumu som sa zaoberal hlavne kontroverznými vojensko-politickými aspektmi vojnového Slovenska, pričom len okrajovo došlo ku kontaktu so sociálnymi dejinami. Každodennosť života vo vtedajšom prevažne konzervatívnom katolíckom štáte bola pritom veľmi zaujímavá. K úplne bežným pálčivým problémom sa vyjadrovali aj oficiálne periodiká, v ktorých sa dajú nájsť články, ktoré prezentovali často absurdné názory a zľahčujúce postoje k závažným spoločenským otázkam.
Typickým zjavom vtedajšej spoločnosti bolo ťažké postavenie ženy v obvyklej slovenskej rodine, kedy často dochádzalo k neprístojnému správaniu sa hlavy rodiny k vlastnej družke. Takéto konanie bolo skutočne do značnej miery rozšírené, čo možno usúdiť aj z toho, že bolo rozoberané v dobovom týždenníku pre ženy s názvom Nová žena. V jeho pravidelnej rubrike Teta Hana vám poradí došlo v tomto prípade, veľmi mierne povedané, k zvláštnemu zhodnoteniu problému a z “autorky“ sa stal tzv. advocatus diaboli.
Teta Hana vám poradí
Spomínaný článok začínal slovami: „...muž Vás klame s inou, k Vám sa chová surovo, bije Vás, nedáva Vám peniaze, takže musíte krvopotne pracovať, aby ste uživili svoje štyri deti. Pýtate sa: ako sa mám chovať, aby som svojho muža odvrátila od bludnej cesty?“ Na túto ošemetnú otázku odpovedala “teta Hana“ jednou perlou za druhou. Podľa jej názoru by mala byť žena zmierlivá, keďže „vyčíňaním, hádkami a scénami sa nič nedokáže.“ Zmierlivosť, sebazaprenie a obetavosť mali byť podmienené tým, že hádky s manželom by uškodili hlavne ich deťom a starosť o ne bola tým najzákladnejším poslaním matky. V texte bola zvolená i nešťastná formulácia „...pre deti pracujte i naďalej, starajte sa o ne i o muža.“ Takže posolstvo tejto vety sa dá vysvetliť aj tak, že muž je na úrovni dieťaťa a ak vás aj týra, tak sa treba o neho postarať. “Teta Hana“ ďalej pokračovala a použila priam argument hromadného ničenia: „Buďte k nemu milá a dobrá, nie je možné, aby sa aj potom k Vám tak neprístojne správal a nezahanbil sa sám pred sebou pre surovosť.“ Táto zaujímavá myšlienka sa dá aplikovať i v súčasnosti. Teda pokiaľ k vám bude niekto násilný, netreba sa brániť. Človek má byť v takom prípade na útočníka dobrotivý, aj keby nejaká tá facka vyletela, tak sa aspoň agresor bude sám pred sebou hanbiť.
Zároveň malo nežnejšie pohlavie podľa takýchto rád na muža vplývať aj svojou krásou, čo bolo údajne jeho najväčšou zbraňou. Zavrhnutiahodné boli podľa “autorky“ ženy, ktoré sa zanedbávali a preto mali denno-denne pracovať na vlastnom skrášľovaní a zušľachťovaní. Toto podľa mňa mohlo byť z časového hľadiska náročné, keďže matka sa týmto pádom mala starať nielen o deti a muža, ale ešte mala popritom stíhať byť milá, dobrá a pekná.
Ďalším spomenutým problémom v tomto článku bol fenomén alkoholizmu, ktorý bol naznačený nepriamo prostredníctvom melioratív „vysedávaním v krčme“ a „chodievaním domov až nad ránom.“ Tak ako v prechádzajúcich prípadoch "autorka" radila manželkám byť zmierlivé a defenzívne: „Nechajte teda muža na pokoji, nech si do svojej krčmy chodí.“ Pokiaľ takýto muž v krčme len pije a prílišne nehazarduje, tak sa vlastne nejedná o nič vážne: „Ba sú aj takí, ktorí deň čo deň kartujú, ale tak opatrne, že to neznamená vážne ohrozovanie rovnováhy domácich financií.“
Pár riadkov na záver
Podľa môjho názoru boli rady spomenuté v tejto rubrike totálne odtrhnuté od reality a nemohli vo všeobecnosti fungovať. Vystihujú ale vtedajšiu atmosféru v spoločnosti, kedy vo veľmi pohnutých časoch vyvstala potreba istoty a návratu k starým hodnotám. Ich súčasťou bola aj snaha udržať pôvodné postavenie ženy v spoločnosti. Aj keď sa nám to dnes zdá absurdné, mala rubrika Teta Hana vám poradí v týchto novinách svoje miesto. Zároveň sa v "tete Hane" zosobňoval spiatočnícky duch, ktorým bola nasiaknutá nielen redakcia spomínaného týždenníka. Na základe takýchto pseudorád by bol vhodnejší pre toto periodikum skôr názov Stará žena než Nová žena. V tomto blogu som zámerne dával “tetu Hanu“ a slovo “autorka“ do úvodzoviek, keďže po prečítaní niekoľkých článkov z rubriky Teta Hana vám poradí som nadobudol presvedčenie, že sa v skutočnosti mohlo jednať aj o muža, ktorý takéto nezmysly vypúšťal do éteru. Napriek všetkým mojim výhradám a poznámkam sa jedná o cenný text, ktorý zachytáva problémy bežných ľudí a predstavuje sondu do každodenného života v danom období slovenských dejín. V príspevku môžeme nájsť aj mnoho paralel so súčasnosťou, pričom v ňom obsiahnuté rady by, žiaľ, určite oslovili aj časť dnešnej populácie. Na záver by bolo možno zaujímavé zistiť, koľkým percentám Slovákov takéto rady “tety Hany“ ešte i dnes imponujú.
Za námety a inšpiráciu ďakujem pani Mgr. Eve Škorvankovej, PhD.
Zdroje:
Teta Hana vám poradí. In Nová žena, 1944, roč. 7, č. 24, s. 2.
