Oslovili sme teda pár známych aj menej známych cestovných kancelárií s požiadavkou o ponuku zájazdov. Väčšina kancelárií malo k dispozícií ošúchané katalógy zamerané len na Egypt, Chorvátsko, Turecko, Grécko a cesty smerom na sever vôbec nezabezpečovali. Niektoré síce katalóg nemali na takto zameranú cestu, ale aspoň ústne dokázali dať informáciu o ponuke zájazdov do spomenutých častí sveta. Väčšinou však šlo o autobusové zájazdy a keďže našim cieľom nebolo presedieť v autobuse tri dni aj so spätnou cestou rozhodli sme sa, že to skúsime na vlastnú päsť.
Vybrali sme si jednu dôveryhodnú cestovnú kanceláriu, ktorú sme požiadali, aby nám zabezpečila len letenku a rezerváciu hotela. Rozhodnutie padlo na Amsterdam a okolie.
Cestovka pomerne rýchlo vybavila potrebné náležitosti a tak za krátku dobu sme mali v rukách tak letenku ako aj rezerváciu hotela.
Vybavený príručkami pre turistov a riadnou dávkou odhodlania vidieť čo najviac nepoznaného sme sa vydali na štvordňovú cestu do krajiny tulipánov (toto všeobecne známe pomenovanie v ďalších častiach asi opravím, lebo si myslím, že pre Holandsko je už neplatné).
Už samotný prílet nás očaril, keď počas pristávania sme nízko prelietali nad hustou sieťou kanálov, medzi ktorými sa formovali malé zelené ostrovčeky. Lietadlo sa dotklo zeme a nás čakalo ďalšie prekvapenie. Ja som to nazval výhliadkovou jazdou lietadlom, pretože lietadlo sa po pristátí ešte aspoň 25 minút motalo po rôznych príjazdových cestičkách kým konečne dorazilo k budove letiska. Mal som pocit, že prechádzame na druhý koniec mesta lietadlom. Náš strach zo zablúdenia na Amsterdamskom megaletisku odpadol v prvých minútach. Informačné tabule na každom kroku s presnou informáciou o smere a rôznymi odporúčaniami nás naviedli presne na vlakovú stanicu odkiaľ pohodlne, rýchlo a bez akýchkoľvek komplikácií sa dá dostať priamo do centra mesta. Nebolo to ináč ani v meste, kde nechýbali podrobné informácie o spojoch električiek, autobusov a vodných busov. Okrem toho na rozdiel od Bratislavy miesto, ktoré sa považuje za bránu turistov do mesta (myslím tým vlakovú stanicu) je vybavené moderným informačným strediskom, kde turista nájde nie len informačnú tabuľu, ale aj príjemný personál ochotný pomôcť vo všetkom možnom a podať odporúčanie šité priamo na konkrétneho turistu. Každé takéto stredisko je vybavené on-line prístupom na informačný portál mesta, s možnosťou nákupu cestovných lístkov na MHD, pitnou vodou, s možnosťou nákupu rôznych máp a s hromadou rôznych informačných buletínov zdarma. Keby náhodou turista napriek týmto dokonalým informáciám zablúdil, alebo nevedel na ktorú električku nastúpiť, tak ochotne pomôžu informačný pracovníci MHD, ktorých pracovnou náplňou je stáť pri hlavnom nástupišti a usmerňovať ľudí. Okrem toho nie je problém pozastaviť najbližšieho policajta, ktorý zdvorilo a ochotne pomôže.
Ani v samotnom MHD človek nemá strach zo zablúdenia nakoľko väčšina električiek je vybavená tak audio ako aj video informáciami. V každom takom vozni sa nachádza monitor, ktorý vyslovene dávkuje informácie nie len o zastávke, ktorá bude nasledovať, ale aj o prípadných spojoch z tejto zastávky, časoch, o predpovedi počasia, aktuálnych správach a pod. Ak si vyberáte hotel, tak sa oplatí sledovať hviezdičky. Väčšinou kvalita hotelu zodpovedá počtu uvedených hviezdičiek. Platí však jedno pravidlo. Netreba veriť stále očiam nakoľko sa môže stať, že za stenou na prvý pohľad starou ošarpanou a zrelou na demoláciu sa schováva kvalitný hotel. Turistov v meste je v každom ročnom období veľa, preto je lepšie zabezpečiť si ubytovanie vopred, lebo mostov v Amsterdame je síce veľa, ale nocovať pod mostom je predsa len menej pohodlné. Nakoľko odlet z Bratislavy je v ranných hodinách, ubytovať sme sa mohli už okolo obeda a celé poobedie sme preto mali na prvé výpravy po meste.
V prvom rade bolo potrebné navštíviť už spomenuté informačné stredisko, kde človek nájde všetko čo potrebuje pod jednou strechou. Personál si nás najskôr pozorne vypočul a potom podľa našich požiadaviek a plánov nám navrhol zakúpiť malú knižku s názvom I amsterdam Card 72hrs. za 53 EUR, ktorá nám zabezpečila voľnú dopravu na 4 dni, volný vstup do väčšiny múzeí, galérií, výstav, zľavu na prehliadku mesta loďou, zľavy v rôznych obchodoch, reštauráciách, baroch, zľavu na nákup rôznych suvenírov a okrem toho všetkého knižka obsahuje aj podrobné informácie aj s fotografiami o všetkých zaujímavostiach mesta, o spôsobe dopravy k týmto miestam a s rôznymi odporúčaniami (po návrate domov sme prepočítali, že bez knižky by sme minuli cca o 30 – 35 EUR viac).
A čo by sa v Amsterdame nemalo vynechať? Van Gogh múzeum, Rijks múzeum, Kráľovský palác, korunovačný kostol, botanickú záhradu, múzeum Amstelkring, veterné mlyny, múzeum židovského umenia, múzeum Hermitage no a samozrejme nočné uličky rozkoše. Ale poďme pekne poporiadku. Van Gogh múzeum sídli v modernej budove ku ktorej sa dostanete električkou asi za 15-20 minút z centra. Pri vstupe návštevníkov čaká početná ochranka, ktorá preskúma každého ako na letisku, ale táto procedúra je už takmer prirodzená na všetkých dôležitých miestach, kde sa sústreďuje veľa ľudí. Obrovské múzeum je dôstojným domovom množstva prekrásnych obrazov slávneho maliara. Svetoznáme a menej známe obrazy, rukopisy, perokresby, návrhy, poznámky, skice sú umiestnené v priestranných miestnostiach pod kvalitným osvetlením. Síce fotografovanie a nakrúcanie je v múzeu zakázané, pamiatku si môžete poslať formou e-mailu prostredníctvom terminálu, kde po zadaní Vašej adresy a výbere obrazov sa automaticky odošle pošta do Vašej schránky aj s vybraným obrazom a s krátkym popisom. Súčasťou výstavy je aj projekčná časť, knižnica, miesto, kde si deti môžu vyskúšať maľovanie a kreslenie a kde sa niečo aj naučia. Takmer každé podobné múzeum má k dispozícií aj príjemnú kaviareň s naozaj vynikajúcou kávou alebo iným občerstvením.
Neďaleko múzea Van Gogh sa nachádza aj múzeum Rijks preto sa odporúča tento smer absolvovať s časovou rezervou. Od jedného múzea nie je problém prejsť pešo, ináč to je jedna zastávka električkou smerom do mesta. Múzeum sa nachádza v obrovskej pompéznej budove s krásnym vchodom cez zelenú záhradu. Na naše prekvapenie však múzeum prístupná verejnosti až taká veľká nie je. Podľa našich informácií múzeum malo byť zamerané na Rembrandtové diela, ale tých tam bolo oveľa menej než sme očakávali.
Najľahší prístup zo všetkých zaujímavostí je ku Kráľovskému palácu a ku korunovačnému kostolu. Nachádzajú sa v centre mesta na hlavnom námestí, kde sa bez problémov človek dostane hoci aj pešo či už z hlavnej stanice, alebo z hociktorej časti starého mesta. Kráľovský palác na mňa osobne nezapôsobil dojmom kráľovského paláca z rozprávky, skôr dojmom normálneho mestského paláca, ale svojim návštevníkom ponúka vkusne upravenú prehliadku pamiatok a rôznych predmetov kráľovského rodu od samých počiatkov až po súčasnosť. V prvých miestnostiach sú umiestnené vzácne exponáty najstaršieho dáta, s podrobným popisom tak vystavených exponátov, ako aj udalostí týchto dejín. A logicky v posledných miestnostiach sú vystavované premety dnešných panovníkov obohatené video prezentáciou, dokumentárnymi filmami a dokumentmi.
V tesnom susedstve paláca sa nachádza korunovačný kostol, ktorý je ďalšou dominantou hlavného námestia. Výstava ktorá bola prístupná verejnosti mňa však osobne hlboko sklamala. Namiesto výstavy, alebo múzea spojeného s korunováciou sme tam našli výstavu, ktorú by som mohol kľudne nazvať všeho chuť. V krásnych priestoroch chrámu boli vystavované rôzne exempláre moderného umenia spojené s výstavou exponátov rôznych náboženstiev sveta. Priznávam sa, že táto výstava ma natoľko nezaujala, že som ju absolvoval asi za 10 minút.
Pri návšteve botanickej záhrady som zažil podobné sklamanie, ktoré sa však na koniec napravilo. Samotná záhrada je asi na štvrtinovej ploche než botanická záhrada v Bratislave a to bol dôvod môjho sklamania. Nakoniec sme však zistili, že táto botanická záhrada je najstaršou botanickou záhradou v Holandsku (alebo v Európe? Počul som rôzne verzie.). V každom prípade však tam majú skleník s dažďovým pralesom, kde vďaka rebríkom a lavičkám návštevník môže chodiť priamo v korunách stromov. V malej záhradke nájdete aj skleník motýľov, kde ak chvíľu bez pohybu strpíte obrovskú horúčavu a vlhkosť, tak si na Vás sadne kŕdeľ prekrásnych motýľov. Môžem odporúčať aj príjemné posedenie v záhradnej reštaurácií, kam môžu len návštevníci záhrady, a preto býva málokedy preplnená a kde vyhladovený turista sa môže v príjemnom prostredí aj najesť. Možno najkrásnejšie čo som v Amsterdame videl bolo na mieste o ktorom som vôbec nepredpokladal, že niečo podobné schováva. Na jednej z uličiek nerestí sa nachádza jeden starý a nevýrazný dom, ktorý patril niekdajšej najbohatšej rodine Amsterdamu múzeum Amstelkring . Dom do dnešných dní schováva príbytok tejto rodiny v presne takom tvare v akom ho pred dávnymi rokmi táto rodina používala. Izby maličkých rozmerov sa nachádzajú na troch podlažiach, kde pre úsporu miesta je využitý každý kút, každá štrbina. Zariadenie izieb je síce jednoduché, ale veľmi vkusné a vypovedá o majetku svojich niekdajších používateľov. Najväčšie prekvapenie však návštevníka čaká po absolvovaní krkolomných úzkych schodov až do podkrovia. Pod strechou sa nachádza (prihliadnuc na rozmer samotného domu) obrovská kaplnka so všetkým čo ku kaplnke patrí aj keď podľa mňa za tú výbavu by sa nemohol hanbiť ani riadny kostol. Krásne a bohato zdobený oltár, maľby, prekrásny barokový orgán, lavice pre veriacich, balkón a to všetko v neskutočnom súlade a kráse. Zrejme pre nedostatok priestoru sú za orgánom schované, ale voľne prístupné obradné predmety úcte hodných rozmerov ozdobené drahými kameňmi a zlatom, alebo striebrom. A to všetko v pôvodnom prostredí vďaka čomu sa v týchto priestoroch človek fyzicky vnára do histórie.Hovorí sa, že kto v Holandsku bol a nevidel aspoň jeden funkčný veterný mlyn, tak ako keby v Holandsku ani nebol. Preto sme sa rozhodli, že taký mlyn chceme vidieť. S dôverou sme sa teda znova obrátili na známe informačné stredisko, kde nám bolo dôkladne vysvetlené, že najjednoduchší spôsob ako vidieť mlyny je sadnúť na vlak a po 20 minútovej ceste vlakom (ktorý by sa u nás považoval za luxusný) vystúpiť v malej dedinke neďaleko Amsterdamu . Už na vlakovej stanici Vás omámi (nie, nie....nebude to marihuana) omamná vôňa čokolády z neďalekej čokoládovne čoho dôkazom sú aj malé predajne čokolády na železničnej ulici. Odporúčanie pre turistov! Neotáčajte sa späť pri prvom veternom mlyne ktorý uvidíte! Našťastie sa nájdu turisti, ktorí sa neotočili a šli ďalej a medzi nimi sme boli aj my. Po prechode širokého kanála sme natrafili na malebnú dedinku, ktorá pripomínala skanzen, ktorá ale bola riadne obývaná. Maličké drevené domčeky so štýlovými obchodmi, jazierka, kvetinové záhrady, upravovaná zeleň dodávali tejto dedinke svoje obrovské čaro. Z dedinky úzka cestička zavedie každého priamo k vytúženým, funkčným, obrovským, prekrásnym, zaujímavým a veľkolepým veterným mlynom. Je to priamo pastva pre oči a dušu človeka, keď sa zahladí k lopatám veterného mlyna, ktorý je dominantou okolitej krajiny a napriek tomu ju nenarúša. Kto tam pôjde, určite neoľutuje. Cestou naspäť neďaleko mlynov sa odporúča navštíviť miestnu „kolibu?“ na výrobu syrov, kde okrem prednášky a ukážky ako sa syr vyrába si môže návštevník zakúpiť aj kvalitný syr rôznych druhov. Vráťme sa ale naspäť do Amsterdamu. Ďalšie miesto, ktoré ma veľmi milo prekvapilo bolo múzeum, kde sú vystavované exponáty od židovských autorov . Napriek tomu, že sa židovskému náboženstvo nevenujem, našiel som tam veľmi peknú výstavu malieb, obrazov, fotografií, náboženských predmetov a kopu ďalších zaujímavých informácií. Múzeum sa nachádza neďaleko botanickej záhrady, preto sa odporúča spojiť návštevu oboch miest.
Hermitage (Ermitáž) a v Amsterdame? Áno prosím. Je to síce oveľa menšia výstava než tá na východ od nás, ale to jej vôbec neuberá na kráse. Väčšinou sa tam vystavujú obrazy zapožičané z veľkej Ermitáže. Na čo však nesmiem zabudnúť je jablková štrúdľa. Nezabudnite ju ochutnať v muzejnom bufete, ktoré ponúka príjemné posedenie aj na svojom dvore. Na záver sa dostávam k opisu miesta kam má namierené väčšina ľudí, ktorí mesto navštívia. Samozrejme sú to uličky rozkoše, ktoré cez deň vyzerajú úplne totožne s ostatnými uličkami až na pár sexshopov. Príchodom večere sa uličky preberú zo svojho spánku a začnú žiť nevídaným nočným životom. V každom druhom okne sa roztiahnú závesy, zapnú sa červené neónky pod ktorými lákavé ženské telo pozýva každého okolo idúceho. Úzke uličky sú v tom čase rizikové nakoľko všetky oči smerujú do okien a málo kto sleduje okraj chodníka, kde už začína kanál. Apropo kanál! Na rozdiel od Benátskych kanálov som pri týchto nezacítil žiadny nepríjemný pach. Čo sa táka čistoty, tak nesmierny dav na uliciach síce zanechá veľký neporiadok, ale mesto sa stará, aby každé ráno boli ulice riadne poupratované. Všetok bordel do rána je preč okrem bicyklov. A tu sa dostávam ku svojmu názoru, že podľa mňa Holandsko už nie je krajinou tulipánov, ale bicyklov. Pre našinca je to vyslovene nebezpečné, lebo nestačí sa pozrieť najskôr doľava a potom doprava pri prechode cez cestu, ale po prechode túto činnosť je nutnosť zopakovať ináč hrozí kolízia s cyklistom, ktorý sa ináč riadne pohybuje po všade vedúcej cyklistickej ceste. Bicykle sú proste všade v neskutočných množstvách. Napriek voľnej zábave na uliciach bezpečnosť zabezpečujú všade prítomný policajti a pri sebamenšom probléme sú schopní okamžite zasiahnuť.
A čo ma na Amsterdame najviac fascinovalo? Sloboda. Tá sloboda, ktorú tu Holandsko poskytuje nie len svojim občanom, ale ľuďom. Ak človek neurobí vyslovene hlúposť, alebo kým neohrozuje iných, tak si ho ľudia nebudú všímať, ohovárať nech robí čokoľvek. Ľudia tu nezaujímajú negatívny postoj ku všetkému k čomu len môžu. Jeden druhého nechajú slobodne žiť bez toho, aby nejakým spôsobom obmedzovali práva, záujmy, požiadavky, alebo názory toho druhého.
Holandsko je proste krajina kam sa celkom určite chcem ešte vrátiť.
