Chybičku na tejto kráse spôsobuje ale to, že vývoj v týchto rezortoch nekopírujú ostatné rezorty. Je pravda, že aj rezort ministerstva Soc. vecí a rodiny urobilo svoje, ale robilo to tam kde má? Pre krajinu a národ je najdôležitejšia budúcnosť a čo zabezpečuje budúcnosť národa? Podľa mňa ho zabezpečujú ďalšie generácie. A keď nie je zabezpečená ďalšia generácia, je zabezpečená budúcnosť krajiny a národa? V uplynulých dňoch sa tento nedostatok snažil dohnať malou zmenou. Mladé mamičky na materskej dovolenke sa môžu zamestnať bez toho, aby stratili nárok na materskú. Na prvý pohľad je to veľmi veľkorysé. Aj ja som si pomyslel, že to bude výborné ak v ekonomicky slabšej rodinke matka môže ísť zarábať peniažky a popri tom dostane aj materskú. Po hlbšej úvahe som však zistil, že asi to bola rana pod pás. Nie pre rodinku, ani pre maminku, ale v prvom rade pre dieťa a tým aj pre budúcu generáciu.
Väčšina odborníkov uznáva fakt, že dieťa by malo byť s matkou minimálne do troch rokov svojho života, aby získalo všetko najdôležitejšie čo pre život v spoločnosti potrebuje. Aby získalo prvé lekcie života na zemi. Už nehovoriac o takých deťoch, ktoré sa koja nie len prvé mesiace, ale niektoré dokonca aj v troch rokoch. Negatívum v celej veci vidím tam, že rezort rodiny svojou novinkou dokonale vydiera mladú maminku ponukou: Ak chceš mať viac peňazí, tak choď robiť, aspoň nám uživíš materské škôlky a lepšie sa mať aj tak nebudeš. Ak zoberieme ekonomicky slabšie regióny, kde mladé mamičky by obzvlášť potrebovali finančnú pomoc, tak tým, že sa zamestnajú v podstate nič nezískajú. Minimálny plat za čo ich zamestnávateľ zamestná im akurát postačí na to, aby zaplatili škôlku, ošatenie škôlkára a často aj dopravu do škôlky. A keď by sme k tejto sume pripočítali aj náklady na liečbu často chorého dieťaťa, ktoré dlho zdravé v škôlke nevydrží, tak suma by sa ľahko mohla prehupnúť do mínusu. Ale neberme teraz ohľad na maminku, ani na ekonomickú situáciu rodiny, ale sústreďme sa na samotné dieťa, ktoré by malo byť centrom pozornosti tak rodičov ako aj štátu. Dieťa by sa vďaka novému systému dostalo už pred svojimi tromi rokmi preč od svojej rodiny často na viac než sedem hodín denne. Muselo by sa vzdať materského mlieka (ak ešte bolo kojené), muselo by sa vzdať intenzívnej materskej výchovy a prípravy do života. Muselo by zo dňa na deň vhupnúť do bláznivého kolotoča každodenností, ktoré bude tak či tak prežívať do konca svojho života. Škôlka ho naučí síce nové veci a to ako bojovať s inými o popredné miesto v skupine, ale ak nie je zrovna silné, tak dostane pravý opak a to ako prežiť v skupine na spodných rebríčkoch hierarchie. A podľa osobných skúseností prvé čo domov prinesie bude nejaký ťažko vysloviteľný vulgarizmus, ktorý sa akurát naučil v pieskovisku škôlky od svojho rovesníka.
Ja osobne nemám vôbec nič proti škôlkam a oceňujem ich obetavú prácu. Nadovšetko škôlku považujem za nutnosť v predškolskom veku, ale má to byť už pred tromi rokmi dieťaťa? Je toto dobrá investícia do našej budúcnosti? Dokážu škôlky vychovať rovnako desiatky detí ako matka svoje? Dostane dieťa v škôlke toľko lásky, výchovy, energie, podnetov, usmernenia a ponaučenia ako by dostalo od matky? Dostane krajina a národ tak dobre vychovaného jedinca ako by dostalo od matky? Dostane krajina a národ jedinca na ktorom si môže zakladať budúcnosť?
