Hneď na úvod si treba jasne pomenovať čo to je. Nejde o parkovaciu politiku, je to ďalšia daň, ktorá zaťaží vybranú skupinu osôb. Ak by to bola parkovacia politika, magistrát by predstavil omnoho viac ako doteraz. Videli by sme jasne pomenované, čo sa chce s peniazmi spraviť. Dokonca aj koľko chce vybrať. Koľko na čo, kam, kedy a kde. Toto dnes chýba. Koľko vyberiem, koľko dám. Prišlo len k vcelku vágnym vyjadreniam o podpore MHD, záchytných parkovísk a tak. A vlastne budúcnosť prinesie... S istotou dnes vieme povedať len to, že budúcnosť pre Bratislavčanov prinesie odklad Dňa daňovej slobody.
O peniaze ide až na prvom mieste!
Záujem zaviesť túto daň je veľký. To značí, že ide o veľké peniaze. Ak by nešlo, nemohol by primátor sľubovať projekty. Hovoríme rádovo v desiatkach miliónov eur každý rok. Celkom chybne to ešte dnes mnoho Bratislavčanov chápe ako poplatok za akúsi rezidenčnú kartu, ktorá garantuje parkovanie. Negarantuje a pri bližšom pohľade zistíte, že sa má zaviesť hodinové parkovanie po celej Bratislave. Prechodom z vašej štvrte do inej, napr. za prácou, budete už za parkovanie platiť. Práve tieto hodinové sadzby prinesú najviac peňazí. Pripočítajme ešte výber pokút. Akokoľvek je verejnosť presviedčaná, že hodinové parkovné nebude všade, iba v niektorých regulovaných zónach. Už dnes môžeme povedať, že bude. Pretože na rozvoj treba peniaze a tie sa vyberú od nás. Odhady sa líšia, ale už v minulom zastupiteľstve niektorí poslanci upozorňovali, že pôjde aj o 1100 eur ročne – lebo chodíte do práce autom.
Keď hovorím, že problém je v samotnom prístupe, treba si pomenovať pár vecí. Tu sa hovorí zaplať lebo máš auto, my ti niečo v budúcnosti za to zlepšíme. Hovorí sa o zaberaní verejného priestoru, čo je argument, ale potom sa môžeme baviť ako na verejný priestor prispieva motorista. Odhliadnuc od toho, že auto je využívané na cesty do práce – čiže produktivitu, dane, atď. A asi by sme sa dostali do kruhu čo bolo skôr – sliepka alebo vajce.
Hovorí sa aj o prestupe do MHD alebo na bicykel. Teda, my ťa zaťažíme daňou, aby si ty zmenil spôsob prepravy. Tak skúsme takto – MHD nedokáže konkurovať osobnej doprave. Zlyháva na trhu, lebo jej úroveň je slabá. Preťaženosť niektorých liniek v ranných hodinách na úrovni takmer 200% je strašná. A tu prichádza regulácia – zdanenie auta – a vytvorenie tlaku na prestup do MHD. Áno, áut je veľa. Tvoria sa aj zápchy a napriek tomu ich ľudia stále používajú. Slobodnou voľbou na slobodnom trhu dali prednosť autu pred MHD.
V Holandsku vám za prestup zaplatia!
Hovorím v úvode, že tzv. parkovacia politika odhaľuje čo to o prístupe vlády (samosprávy) k občanovi. Náš prístup teda je – zaplať a možno niečo bude. Európsky prístup je – platíš lebo máš auto, ale mi ťa motivujeme k zmene. S obľubou sa spomína Amsterdam. Nuž, tak ako to v tom Holandsku je? V Amsterdame, v Holandsku ľudia dostávajú peniaze za to, že prejdú z auta na bicykel. Viď správa Svetového ekonomického fóra v Davose https://www.weforum.org/agenda/2019/02/the-netherlands-is-giving-tax-breaks-to-cycling-commuters-and-they-re-not-the-only-ones/ . Podporná schéma už kdesi okolo roku 2012 dávala do 800 eur ročne, ak prestanete do práce chodiť autom a presedláte na bicykel. Peniaze za každý kilometer, ktorý prejdete na bicykli do práce. To je rozdiel nie?
A nielen v Holandsku. Írsko, Veľká Británia, Belgicko majú schémy, ktoré motivujú k prechodu na bicykel. Či už cez príspevok na kúpu bicykla, priamo preplácanie kilometrov, formou daňových úľav.
Je teda vôbec potrebná parkovacia politika? Rozumná a vyvážená – nielen beriem aj ponúkam – má zmysel. Niečo vo forme novej dane, ostane vždy len daňou, ktorá porastie keď sa to bude hodiť.
