Alzheimerovu chorobu sprevádza postupná strata pamäte a pokles kognitívnych schopností. K dnešnému dňu sa odhaduje, že touto chorobou trpí viac ako 26 miliónov ľudí a do roku 2050 by sa ich počet mal zvýšiť až štvornásobne.
Použitím zobrazovacej techniky s vysokým rozlíšením vedci zisťovali zmeny v štruktúre oka laboratórnej myši, aby identifikovali počiatočné indikátory tohto ochorenia.
Oko si nevybrali náhodou. Je najprístupnejšou časťou centrálneho nervového systému a predstavuje akési okno do mozgovej činnosti. Vďaka nemu môžeme byť schopní diagnostikovať ochorenie u pacientov skôr a dať im viac času na nasadenie liečby, ktorou spomalíme nástup a priebeh Alzheimera.
Vedci použili okrem zvieracieho modelu aj ľudské sietnice od zosnulých darcov s Alzheimerovou chorobou. Zistili zmeny v pigmente epiteliálnej vrstvy, ktorá v sebe ukrýva podporné bunky umiestnené v zadnej časti oka a v hrúbke chorioidálnej vrstvy, ktorá obsahuje krvné cievy vyživujúce sietnicu.
Degenerácia tkaniva v bunkovej a cievnej vrstve, ako aj pokles zrakových funkcií sa ukázali byť silne spojené s Alzheimerovou chorobou. Výskyt týchto očných abnormalít môže znamenať väčší predpoklad, že sa u jedinca toto ochorenie prejaví.
V minulosti bol u alzheimerikov popísaný aj pokles schopnosti rozoznávať farby, zistili sa aj zmeny v kontrastnej senzitivite a priestorovom videní. Tieto problémy súvisia pravdepodobne so zmenami spôsobenými v zrakových centrách mozgu. Všeobecne ale možno tvrdiť, že pokles zrakových funkcií u alzheimerikov súvisí skôr s inými očnými chorobami, ktoré sa u pacientov vo vyššom veku môžu zhoršovať (napríklad sivý zákal).
Samozrejme, čo sa týka štúdie na odhalenie Alzheimera cez zrakové abnormality, je potrebné ďalšie testovanie. Ak sa poznatky potvrdia u väčšieho počtu ľudí, potom tieto zistenia môžu byť použité na štúdium mechanizmov Alzheimerovej choroby a dokonca testovanie potenciálnych liečiv.
