Preto je dobré, porozumieť princípu času v živote. Treba si jednoducho uvedomiť, že isté životné udalosti sú vlastne procesy a každý proces potrebuje svoj adekvátny čas na svoj priebeh (od začiatku až po koniec).
Ergo, ak sa niekto napr. po rozchode cíti veľmi bolestne a má pocit, že to bude trvať navždy, pretože to trápenie už trvá dlhšiu dobu a je to stále rovnaké, má na výber dve možnosti :
1) neuvedomovať si kontinuitu času a potrebu času pre priebeh procesu - t.j. bude sa trápiť každý deň a bude ho i umárať pocit, že sa daná situácia nezlepšuje a teda, že sa bude i naďalej v budúcnosti takto trápiť...čo môže negatívne ovplyvniť jeho budúci citový život
2) alebo naopak, uvedomovať si kontinuitu času a potrebu času pre priebeh procesu - t.j. uvedomí si, že sa istým spôsobom musí v dané dni, týždne, mesiace cítiť zle (bolestne), pretože stratil niekoho koho ľúbil...a ak by sa dokázal len tak, zo dňa na deň, prestať trápiť - nebol by jeho cit k danému človeku ozajstný...a tiež si teda logicky uvedomí, že okrem svojej vlastnej snahy zmieriť sa s tým, že ten vzťah skončil, potrebuje i asistenciu času...t.j. nebude považovať za až taký veľký problém to, že trápenia "neodchádzajú", pretože si dokáže uvedomiť, že môžu odísť až s časom...teda uvedomí si, že príde deň, keď dané trápenie prejde .. a viera v tento deň (logicky zdôvodnená viera) mu dá nádej...nádej vzbudí silu...silu vydržať a ďalej sa snažiť zmieriť sa s danými faktami a sústrediť sa na pokojnú budúcnosť.
A význam času v živote si môžeme dobre uvedomiť i na tomto príbehu (prípadne i na príbehoch z nášho života), pretože tu vidíme ako postupne časom prechádzame životnými situáciami, ako sa meníme, ako nás niečo dokáže trápiť, ako sa s tým časom dokážeme zmieriť a snažiť sa žiť ďalej.
www.youtube.com/watch?v=VI94AsuvUUA
