Všeobecne v ekonómii máme dva prístupy k riešeniu problémov v ekonomike. Prvým je laissez-faire. Nechať tak. Trh sa vysporiadá sám zo sebou, úplne hrubo povedané, platia "zákony prírody." Silní a zdraví prežijú, tí slabí a chorí odpadnú. Druhou možnosťou, ako riešiť problémy v ekonomike je intervencionalizmus. Politika, ktorú sprevádzajú štátne zásahy do ekonomiky. Táto teória má v úmysle naštartovať ekonomiku súčasnými výdavkami, ktoré majú zabezpečiť (aj na úkor deficitu) budúce výnosy (z ktorých sa majú deficity splácať).
Jedna aj druhá politika historicky preukázali svoje opodstatnenia. V každej ekonomickej kríze sa použili princípy a prvky z jednej i druhej politiky. Z odstupom času vieme hovoriť o tom, čo bolo a čo nebolo správne. Určite sa tiež zhodneme na tom, že sto percentná liberálna, alebo sto percentná intervencionalistická politika byť nemôže. Vytvárali by sa extrémy na jednej i na druhej strane, ktoré by po sebe mohli nechať nenapraviteľné škody.
Asi sa viacerí zhodneme na tom, že v období krízy (a nielen vtedy) je potrebné niečo robiť. Stanoviť si problémové oblasti, prísť na ich príčiny, a tieto riešiť. My zatiaľ riešime následky, neriešime príčiny. A tak sme vo viacerých oblastiach aj dvadsať rokov po páde socializmu v jednom bludnom kruhu. Bez cesty von.
Nechcem teraz predkladať riešenia na krízu, a ako môžeme práve my ovplyvniť chod svetovej ekonomiky. Ani by to nemalo význam.
Slovensko trápia viaceré veci, ktoré spoľahlivo nedoriešila žiadna z doterajších vlád. Aj keď sa niektoré o niečo pokúšali. Nikdy to neboli veci, ktoré by boli dotiahnuté tak, aby z nich niečo aj reálne bolo.
Skúsme sa všeobecne pozrieť na to, čo potrebujeme veľmi rýchlo riešiť:
Zamestnanosť - zamestnanosť vytvárajú zamestnávatelia. Nie je možné, aby zamestnávatelia dávali prácu viac ľuďom bez toho, aby na to mali peniaze. A tie im generuje práve ich podnikateľská činnosť. Čiže v prvom rade treba odstrániť legislatívne prekážky v podnikaní. Prostredníctvom tohto sa podnikatelia budú môcť rýchlejšie rozvíjať. A ak sa budú rozvíjať, budú potrebovať viac ľudí (čo samozrejme vytvorí časom tlak na platy). Bez toho to nepôjde.
Spravodlivosť - rýchlosť a spôsob vymožiteľnosti práva na Slovensku je fakt mizerná. Tento bod viacej asi nebude treba komentovať.
Školstvo - je investíciou do budúcnosti. Ak tu nechceme mať samú výrobnú halu, mali by sme robiť niečo aj s úrovňou vzdelávania. Netvrdím, že nepotrebujeme aj remeselníkov. Ak sa dokážu vzdelaní ľudia dobre uplatniť, dokážu svojou činnosťou vytvoriť rádovo vyššiu pridanú hodnotu, a tým aj vyššie platy v spoločnosti.
Zdravotníctvo. Asi tiež nepotrebuje komentár. Za dvadsať rokov sa toho zmenilo veľmi málo.
Toto je len malý výťah z toho, čo je potrebné riešiť. Volebné sľuby v týchto oblastiach rovnaké pomaly každé voľby. Neviem, či si ešte niekto myslí, že dostaneme niečo zadarmo. Uvedomenie si tohto faktu má na svedomí predošlá vláda. S odľahčením môžeme povedať, že našťastie.
A propos, Fico a kríza. Vývoj HDP za posledné dva roky sa nedá nazvať inak ako brutálnym prepadom. Tu sa už tento socialista nemôže vyhovárať na to, že je kríza. Kríza je všade. Vždy sa dá niečo robiť. Prvé dva roky jeho vlády platilo, že je lepšie, keď nič nerobí. Teraz vlastne neviem, či by bolo horšie, keby robil alebo keby nerobil.
Je neschopným premiérom, ktorý kryje len kauzy a vykrádanie. Okrem slov to potvrdzuje aj niečo iné. Jeho činy. Nič podstatné, čo by pomohlo ekonomike a našej životnej úrovni nespravil. Umelo dvíha minimálnu mzdu, niektoré formy podpory. Ide ale len o falošnú solidaritu, a už vôbec nie o nejakú sociálnosť.
Nespravil žiadne reálne kroky k udržaniu alebo spomaleniu pádu zamestnanosti. Argument vo forme sociálnych podnikov a podobných "neriešení" tiež neobstoja.
Spravodlivosť a stav súdnictva na Slovensku, napriek tomu, že máme pri moci docenta práva, tiež nie je úžasná. Spravodlivosť dostala poriadných pár zaúch. Vrcholom je Harabinova voľba. Samozrejme apolitická.
Školstvo a zdravotníctvo. Nič. Nejaké tie zmeny, ktoré ale neriešia podstatu a príčiny. Zmeny niektorých vyučovacích plánov, zrušenie dvadsať korunových poplatkov u lekára tiež nie sú systémovou zmenou. Neriešia nič.
Z tohto opätovne vyplýva, že Fico je neschopný premiér, ktorý nie je vhodný ani do pekného počasia. Jeho nečinnosť je príčinou mnohých vecí, ktoré nás trápia. Najmä tých ekonomických... On totiž ani nepozná (alebo nechce robiť) žiadnu racionálnu politiku - či už liberálnej alebo zásahovej politiky.
Jeho vláda je tak vhodná len pre jeho prisluhovačov a sponzorov. Nik iný totiž z týchto politických hier nevyťaží. A skutočne sociálne odkázaní ešte menej. Iba ak by niekto bral investície (podobných Národnému futbalovému štadiónu) bez vyhlásenia verejných súťaží za potrebné zásahy do ekonomiky, ktoré nás majú prebrať k silnému ekonomickému rastu...
