Keďže pôvod súčasnej krízy nie je v reformách predchádzajúcej vlády (ako tak rád hovorí Róbertko F.), ale má svoj pôvod vo svete, dá sa polemizovať, či proti nej niečo robiť. A či to vôbec bude mať význam. Naše reformy, žiaľ, neovplyvnia okolitý svet, pretože sme menší, ako väčšia západná metropola. Čiže z tohto pohľadu to vypadá tak, že robiť by sme nemali nič.
Každý však vie, že niečo urobiť musíme. Možno jediným pozitívom tejto vlády bolo stanovenie "Rady pre hospodársku krízu." Ostatné prijaté opatrenia sú len nálepkou, ktoré reálne neriešia nič. Vyhováranie sa na predchádzajúcu vládu tri roky po voľbách je len alibizmom a populizmom. Najmä, ak krízu spôsobili vonkajšie faktory, nie vnútorné. Čo teda robiť? A čo nerobiť?
Určite by to nemali byť riešenia typu "odpustenie odvodov na dva mesiace," "podpora" živnostníkov, "otváranie druhého piliera," dokonca aj "zvýšenie odpočítateľnej položky." Všetko sú len alibistické populistické riešenia, ktoré nič nevyriešia, iba nás viacej zadĺžia. Neriešia systém, ktorý je zlý.
Tu sa dostávam k nášmu SMERovaniu... Slovensko by nemalo byť socialistickým typom západoeurópskej ekonomiky. Po prvé: pretože sme už prijali nejaké opatrenia (ktoré síce neboli dokonalé a dotiahnuté) - reformy, ktoré na západe nie sú. A po druhé: pretože sme veľmi malá krajina. Našťastie, Fico nezasahoval do uskutočnených reforiem, a potichu (a občas aj poriadne nahlas), rozhadzoval to, čo niekto iný dosiahol.
Fico nerozhadzuje to, čo prijala predchádzajúca vláda. On rozhadzuje výsledok toho, čo sme boli ochotní strpieť, pri zavádzaní reforiem predchádzajúcej vlády. A tie reformy neboli pre nižšie vrstvy vôbec ľahké. V podstate tým každého z nás okráda. Teraz ale musí niečo robiť, lebo vládnuť v čase krízy bude pre neho vec podstatne zložitejšia. A aby si udržal preferencie, bude musieť robiť ďalšie populistické opatrenia.
Obávam sa, že za asistencie ďalších koaličných strán dôjde pomaly k vykradnutiu druhého piliera. A taktiež môže dôjsť k vykrádaniu mojich/naších daní formou netransparentných PPP projektov, dotácií sociálnych podnikov (to čo už je za výraz), podpory vybraných podnikateľov (tiež netransparentne), k plateniu za firmy, ktoré budú k tomu vybrané...Bude nás zadlžovať do obdobia, kedy tu on už dávno nebude (aspoň dúfam).
Nemá zmysel diktovať podnikateľom ako majú udržať zamestnanosť, keď na to nemajú. Nemá zmysel dotovať firmy, aby sa potom zdvihli a odišli. A už vôbec nemá zmysel dotovať firmy, ktoré nemajú na odvody. Najviac zadĺžené firmy dosiahnú najväčšie podpory zo štátneho. A tým pádom sa nepriamo zoštátnia, alebo sa budú podporovať aj tak krachujúce firmy, ktoré odbyt nemajú.
Táto kríza má jednoduché pravidlo - pokiaľ sa nezvýši spotreba, nedôjde k zamestnávaniu ľudí. Taktiež bude mať štát viacej odkázaných ľudí, ktorých súčasný systém nemotivuje pracovať (nemyslím tým zrovna tých, ktorí boli práve prepustení).
A platí ešte jedno pravidlo. Diktovať podmienky môžeme vtedy, keď máme prevahu alebo výhody. Žiaľ, vláda nie je v tom postavení. Čím ďalej, tým máme väčší nedostatok pracovných miest. Čiže ide len o ďalšie polená, ktoré sa hádžu zamestnávateľom pod nohy. To má priamy dopad na ľudí - zamestnancov. Keď nebudem mať prácu, budem musieť žiť z podpory. Teda si nebudem môcť nič kúpiť.
Veľkú výhodu vidím v tom, že 5 miliónové Slovensko má v 500 miliónovej EU veľké možnosti. Pri úprave podmienok podnikania sme môže prísť veľké množstvo firiem - a to aj v čase krízy. U nás môžu ušetriť svoje náklady. Súčasne by sme uľahčili podmienky aj domácim podnikateľom. Bez akýchkoľvek dotácií.
Žiaľ, všetko, čo som napísal sú už jasné záležitosti, ktoré politici nepočúvajú alebo nechcú počúvať. Vláda diktuje svoj SMER, opozícia sladko spinká.
SDKÚ-DS predstavilo svoj "nový" program - niečo na 60 strán, o čom nikto nič nepočul. Nie to, aby si to ešte niekto zapamätal. Program, podľa ktorého sa pravicová strana stala populistickou. KDH je stále na svojom piesočku, SMK hrá stále na národnostnú nôtu. A tak má aspoň Slota čo robiť.
SDKÚ sa po prehratých voľbách, a chýbajúcej sebareflexii, stáva pre pravicového voliča menším zlom. Skrátka nie je nikto iný, kto by bol zvoliteľný. Dzurinda, osobnosť, čo spravila pre Slovensko nepochybne veľa na medzinárodnej scéne, by sa mala stiahnúť. Množstvo ľudí je z neho znechutených. V rozhovoroch viacej otázok ako odpovedí, umelo nacvičené frázy... Do podobného sa dostáva aj Mikloš, od ktorého som svojho času očakával obsadenie čela strany. Postupne sa diskvalifikuje aj on. Nevadí, že má svoje názory, ale prezentovať ich na blogu je predsa len trochu málo. Najmä, ak o tom väčšina voličov ani nevie. Podstatne hrubšou chybou je aj forma komunikácie. Ak chcem niečo prezentovať širokým masám, môžem byť odborník aký chcem. Ale ak to nepoviem jednoduchými slovami, neuspejem. Chýbajú mi vyhlásenia jednoduchého typu: ak nebudú mať podnikatelia zákonnú podporu, nebudú mať zamestnanci robotu... To pochopí každý skôr ako odborné výklady o makroekonomických dopadoch. A keď k tomu pripočítam ešte takú obľúbenosť, že si radšej prepnem telku, keď daného človeka vidím... Chce to nové tváre, nové myšlienky.
Takéto SMERovanie určite Slovensko nesmie mať. Sme krajinou, ktorá bola svojho času na čele rebríčkov, a ktorá má mnoho možností. Štve ma, pokiaľ vládne strany veselo vykrádajú štát aj v časoch krízy, a nič nerobia. A ešte viac ma štve opozícia, ktorá by namiesto prikyvovania mala poriadne skákať koalícii po hlave, ponúkať nové riešenia, a lepšie ich komunikovať s verejnosťou. Lebo dovtedy nebudem mať pocit, že ma naši platení zástupcovia aj v skutočnosti zastupujú.
Alebo sa nájde iná strana, ktorá bude podobne pravicovo orientovaná? Mala by možnosť dosiahnúť zaujímavý volebný výsledok. Ale už sú, len im chýba výrazná verejná prezentácia...
