Keď Najvyšší súd prepustí z vyšetrovacej väzby zločinca odsúdeného na doživotie, je to minimálne hodné zamyslenia. Buď to niekto spravil zámerne alebo k tomu došlo chybou. Chyba sa dá konkrétne zosobniť. Neviem ako iní, ale keď ja spravím v práci nejakú chybu, môžem očakávať dôsledky. Prečo by sa tieto dôsledky nemali dotknúť zodpovednej osoby?
Prečo sa takto vôbec môže dostať zločinec, odsúdený za závažné zločiny, na slobodu? Žijeme v právnej spoločnosti (aspoň si to nahovárame). Na slobodu sa dostal človek odsúdený a spoločensky nebezpečný. Odsúdený - v tomto prípade myslím špeciálnym súdom, čiže už nemôžeme hovoriť len o obvinenom. Aj keď právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu nebolo vydané.
Neviem, či by ste si vy dovolili neprísť na súd. Ja nie. Na Slovensku existujú kauzy, ktoré sa naťahujú už dlhé roky. Obvinený dvakrát zakašle, zrazu je smrteľne chorý, a súd odročí konanie. Obhajca dostane defekt, a nemôže sa dostaviť na jednanie. Súd odročí konanie. V oboch prípadoch nie o deň, dva. Aspoň o štvrťroka, aj to som ešte optimista. Svedkovia a utajení svedkovia menia výpovede ako na bežiacom páse. To nám akože nevadí, že policajtom hovoria jedno, na súde druhé, potom ešte trikrát zmenia výpoveď? Nemáme nejaký zákon o krivej výpovedi? Asi by ho bolo potrebné novelizovať, aby za krivú výpoveď - už pred policajtom, bolo aspoň desať rokov natvrdo. Aby si svedkovia rozmysleli, čo vlastne povedia.
Dnes ma až tak nedostala správa o Potučkovi, ktorého prepustia z väzby. Dnes ma zase raz dostala správa o Kotlebovi.
§ 421, ods. 1 hovorí: "Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb, ktorá násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok a na päť rokov." Ods. 2, bod a) hovorí: "Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) verejne.
§ 422, ods. 1 tiež hovorí: "Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat a hesiel, prejavuje sympatie k hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Dosť bolo citovania... Okrem ľudí, ktorí to vidieť nechcú, a okrem fašistov, bude asi každý súhlasiť s názorom, že tieto paragrafy hovoria o trestaní propagácie fašizmu. Čiže keď si oblečiem uniformu fašistického Slovenského štátu, keď hajlujem, mal by som byť potrestaný.
Na Slovensku to ale neplatí. Kľudne sa môžete vyhovoriť, že to je uniforma len podobná, má namiesto jedného stehu, dva. A tie baganče na nohách k tomu máte len kvôli tomu, že idete na chatu okopávať zemiaky. Hajlovanie? Veď to mi len tak vyletela ruka, chcel som zabiť muchu...
Každý vieme, že všetko z toho je blbosť. Prokurátor ale rozhodol, že Mariána Kotlebu nie je potrebné stíhať, pretože sa ničoho nedopustil. On a jeho kámoši tak naďalej môžu nosiť svoje podobné uniformy, pokojne si kričať Na Stráž! (pretože je to "pekne po slovensky"), vyvolávať pri svojich zhormaždeniach v okoloidúcich pocit strachu. Hovorca prokuratúry povie, že "Samotný pozdrav nie je možné kvalifikovať ako propagáciu fašizmu."
Ďakujem, viac neprosím. Ja vôbec nemám pocit, že žijeme v právnom štáte. Len tie presné právne definície a demokratické zásady neohrozili samotnú demokraciu zvnútra. Lebo demokracia a sloboda sú hodnoty veľmi nestabilné. Treba si ich vážiť a strážiť, aby sme o ne neprišli.
Slovenská spoločnosť a jej morálny stav sú choré. Treba ich zmeniť. Ale to asi budeme musieť zo seba vykoreniť to socialistické myslenie a nájsť svoju slobodu. A naučiť sa byť nielen slobodní ale aj zodpovední...
