"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony."
Vynechám údajné porušenie ústavy, ktoré konštatoval tiež právnik Mečiar po zložení tohto sľubu prezidentom Gašparovičom pred piatimi rokmi.
Súčasný prezident Ivan Gašparovič nie v jednom prípade nedbal "o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín." Tie tu žijú s nami. A demokracia je o tom, že väčšina dokáže chrániť práva menšín. Samozrejme im ich aj priznať.
Prezident v decembri 2007 po podpise zákona umožňujúceho stavanie diaľnic na súkromných pozemkoch sám konštatoval, že: "Nesúhlasím s tými, ktorí hovoria, že je to protiústavný zákon. Jednak protiústavný zákon by znamenalo, že je proti celej ústave, ale je tu v rozpore s dvoma článkami."
Nie som síce právnik, ale pokiaľ je akýkoľvek zákon v rozpore čo i len jedným článkom ústavy, je podľa môjho vedomia protiústavný. Určite, v oblasti práva je prezident - docent práva určite vzdelanejší ako ja. A premiér, tiež docent práva, tiež. Majú ale jedno spoločné. Obaja svojimi doterajšími rozhodnutiami smerujú k porušovaniu práv jednotlivcov. Aj keď veľmi často sa skrývajú za rúško spoločnosti.
To je jeden z dôvodov, prečo Gašparoviča voliť nebudem. Medzi ostatné patrí funkčné pôsobenie za totality, pôsobenie v deväťdesiatych rokoch, prepojenosť na Mečiara, absolútny syndróm chameleóna pri prevracaní kabátov, a predovšetkým priama podpora Róberta Fica.
Tento prezident nie je pre mňa zárukou morálky a nie je ani rešpektovanou autoritou. Nie je to človek, ktorý mňa - ako občana - dôstojne reprezentuje. Pre mňa nie je človekom, ktorý zachováva a obhajuje ústavu a zákony.
Argument, že prezident nemá veľké právomoci beriem na vedomie. Vezmite si ale prezidentov, ktorí pôsobili v tejto krajine od Masaryka. Koľkí zlahali? Koľkí boli bábkami?
Ktorý z prezidentov zostal rešpektovanou osobnosťou? Tatíček Masaryk, úradujúci Milan Hodža? Alebo Beneš s dvomi demisiami (prvá pri nátlaku nacistického Nemecka, druhá pri vnútornom tlaku komunistov, kde mal kričať a byť skutočnou oporou demokracie a ústavy?). Úradujúci Syrový (kto to vlastne bol?). Emil Hácha? Viac než kontroverzný farár Tiso? Gottwald - snáď najkrvavejší? Zápotocký? Úradujúci Široký? Novotný? Úradujúci Lenárt? Rešpektovaný generál Svoboda? Husák - symbol normalizácie? Bol tu aj Čalfa - ako úradujúci. Občan Havel? Po jeho demisii úradujúci Stránsky?
Alebo od roku 1993 Kováč, zastupujúci Mečiar, Dzurinda, prvý priamo volený Schuster? Alebo Ivan Gašparovič? Každý z nich sa zapísal do histórie. Či na pár dní alebo rokov.
Budúci týždeň ideme voliť. Každý tajne, podľa svojho vedomia a svedomia. Zvoľme si takého prezidenta, za ktorého sa nebudeme hanbiť. Prezidenta, ktorý prinesie zmenu, ktorý bude rešpektovať ústavu a zákony. Prezidenta, za ktorého sa nebudeme pri čítaní dejepisu v budúcnosti hanbiť. Aby sme sa nemuseli hanbiť, skúsme presvedčiť ľudí v okolí, aby im voľby neboli ľahostajné.
