Iným spôsobom si už neviem vysvetliť konanie lídrov "najväčšej," vraj "opozičnej" strany. Od posledných volieb sa vyše dva roky tvárili ako mŕtvy chrobák. V poslednej dobe sa posunuli do pozície, z ktorej sa síce snažia niečo robiť, ale akoby balansovali niekde na hrane približovaniu k pseudosocializmu a liberalizmu. Opozičné vystupovanie tiež za veľa nestojí. O to viac, v dobe, keď vláda robí zásadné chyby, za ktoré by v prípade riadnej opozičnej práce musela tvrdo platiť.
Neviem si predstaviť, čo viac musí súčasná koalícia spraviť, aby opozícia začala naozaj kričať. Alebo to nazvem iným spôsobom - vhodnou formou komunikovať. O mrhaní peňazí v štátnom rozpočte, rozdeľovaní peňazí vlastným prepojeným osobám, otvorenom výsmechu Slotu návrhom na vymenovanie druhej zodpovednej osoby na post ministra, hlbokým prepadom ekonomiky z vyše 10 % rastu na minimálne - 2,5 % prepad ani nehovorím - čo je samé o sebe už kvalitné umenie aj v čase krízy (aj keď osobne očakávam viac než - 5 %).Taktiež by bolo asi zbytočné hovoriť o tom, že ešte stále máme štátny rozpočet nastavený na rast, kým nás očakáva prepad výberu daní. Súčasnú koalíciu, a aj väčšinu voličov asi netrápi, že súčasná politika nevedie k miernému, ale hlbokému zadlžovaniu štátu v dlhodobom horizonte. Raz to zaplatiť budeme musieť. Nie politici, ktorí sú v súčasnosti pri moci, ale my - občania.
Najväčšia opozičná strana tento potenciál využiť nevie. Stále nevie pochopiť, že Dzurinda a vedenie SDKÚ je jednou z hlavných prekážok, prečo táto strana nemá adekvátne postavenie. Vrcholom v poslednej dobe bola dýka do chrbta Radičovej vo volebnú noc, vyjadrenia ohľadom opätovnej kandidatúre na post predsedu a volebného lídra, ktoré zaskočili snáď každého. Také úspešné využitie miliónového potenciálu som ešte nevidel. Už pred prezidentskými voľbami bol Dzurinda osobnosťou, kvôli ktorej viacero mojich známych Radičovú nevolilo. Nie kvôli Radičovej samej, ale kvôli Dzurindovi. Asi aj kvôli podobným prieskumom sa Dzurinda neobjavoval po boku Radičovej v prezidentskej kampani. Čerešničkou na torte bolo vyjadrenie z minulého týždňa v kauze Devínskeho, pri ktorej sa nechcel stavať ani do pozície sudcu. Nech si to Devínsky vybaví sám. Aj týmto sa táto strana diskvalifikovala na plnej čiare a dala sa na rovnakú úroveň s koaličnými stranami (iní vadia, vlastní nezaujímajú). To, že sa Devinský nakoniec vzdal "nejakej" parlamentnej funkcie neobstojí, pretože vedenie SDKÚ jasne deklarovalo, že mu je to jedno. (aj keď možno existovala nejaká tichá dohoda)
Aby som dostal aj k televíznym debatám. Na tejto pôde tiež pravidelne prehrávajú "súboje verejnej mienky." Aj keď v diskusiách ide viac o vyjadrenia a schopnosti konfrontácie. Síce si Dzurinda v poslednej dobe trošku polepšil a už viacej odpovedá ako dáva otázky. Mikloš svojim nekonfrontačným postojom sa dostáva do "príliš" slušnej politiky. Tá sa síce cení, ale týmto spôsobom neprináša výsledky. Nejako mi chýbajú konfronácie, priame otázky a "výpady" na oponentov, ostré vyhradenia od minulosti, otvorené uznanie chýb, ktoré sa spravili. Svojimi názormi, postojmi a navrhovaním riešení by mali doslova bombardovať svojich politických oponentov. Samozrejme, všetko v rámci slušného správania. Keď mi ale klame niekto priamo do očí, určite mu budem priamo a ostro hovoriť, že nemá pravdu a že klame.
V SDKÚ to chce zmenu. Zmenu nielen smerovania politiky ale aj osobností. Bez nej to nepôjde. Resp. pôjde, ale rozhodne bude stagnovať. Ďaľšou previerkou budú európske voľby. Aj napriek nízkej účasti tam SDKÚ určite nedosiahne ani taký výsledok ako v posledných voľbách.
Doteraz som bol tradične liberálny volič, aj keď väčšinou so zaťatými zubami pri strane s menším zlom. V najbližších voľbách ale svoj hlas SDKÚ neodovzdám. Skúsim to s SAS. Aj keď extra volebný výsledok neočakávam, nakoľko ich okrem internetovej komunity pozná len málo ľudí. Akciou "Referendum" sa tiež veľmi nezviditeľnili. A billbordy si tiež viem predstaviť v ostrejšom tóne, ako odkazovaní sa na Jánošíkov (na to ich je žalostne málo). V týchto voľbách môj hlas dostanú. Uvidíme, či obstoja. Ale taktiež budú musieť zmeniť spôsob komunikácie - z príliš odborných vyjadrovaní (ktorým väčšina bežných ľudí aj tak nerozumnie) na niečo zrozumiteľnejšie. Veď 1 + 1 = 2. To pochopí každý, a takto to treba aj podať. Iná cesta v súčasnosti neexistuje. Veď do parlamentných volieb zase až toľko času nezostáva...
