Nie, nechcel by som komentovať dnešný zápas, a dôvody prečo sme prehrali. Myslím, že to si dôkladne zanalyzujú diváci (asi z hľadiska nadávok), hráči dnes večer, a taktiež aj tréneri. Nič iné nezostáva. Samozrejme, ešte sa pripraviť na zápasy v osemfinálovej skupine, z ktorých žiadne extra výsledky očakávať nemôžeme. Napriek tomu, že aj ja držím naším hokejistom palce.
Ak si vezmeme hokej na Slovensku, tak po pomerne úspešných reprezentáciach Česko-Slovenska sme sa prepadli o niekoľko skupín nižšie ako Česi. Veľmi rýchlo sme sa dostali medzi svetovú špičku, kde aj napriek posledným výkonom podľa mňa patríme.
Asi žiadny fanúšik nezabudne na dátum 11. mája 2002. Celý národ sa spojil v očakávaní niečoho, dovtedy nemožného. 100 sekúnd pred koncom Slovensko naozaj povstalo. Našlo sa niečo, v čom sme sa dokázali všetci spojiť, a v čom sme boli na Slovensko všetci hrdí. A presne o to ide.
Hokej je šport, ktorý na Slovensku spája masy. Takto by sa k nemu malo aj pristupovať. Nechcem vravieť, že sme od toho dátumu nevideli úspechy. Je to ale niekoľko rokov dozadu, a "stará" generácia hokejistov odchádza. Ak si porovnáme ročníky, zistíme v akých pomeroch začínali tí hokejisti, a v akých pomeroch začínajú súčasní hokejisti. Vrátane možností a prístupu k športu vôbec.
Ak chceme niekde začať, vždy treba začať doma. Od seba. Mali by sme sa pozrieť, na akej úrovni je naša liga, a ako išla dole. Dôkazom je čoraz slabšia návštevnosť. A úspechy (či skôr neúspechy) na medzinárodných turnajoch.
Na akej úrovni sú juniorské tímy, na akej úrovni je možnosť dať deti hrať hokej. Asi si poviete, že k tomu treba peniaze. Podpora talentov absolútne chýba. A určite si poviete, že treba aj niekoho poriadne podmazať. Asi tak...
Aké sú výsledky našich juniorských reprezentácii. Až na pár výnimiek vidno rozdiel triedy medzi zahraničnými juniormi a našimi. Toto sa odraziť niekde jednoducho muselo.
Nechcem týmto skritizovať našu reprezentáciu, nakoľko takmer všetci hrajú mimo Slovenska. Aj tam sa museli presadiť. Sami. Ale výsledky reprezentácie za posledné roky a úroveň hovoria za všetko.
Čo teda po takýchto neúspechoch robiť? Dobrá otázka.
Môžeme sa vyhovárať na kvalitu ľadu (súperi nastupujú na tom istom), časové presuny, zlé výroky rozhodcov, ktorí nám chcú silou-mocou ublížiť (trápnejšia výhovorka už asi nie je). Možno bude treba vymeniť komentátorov, pretože pri zápasoch mám občas pocit, že komentujú v inej aréne niekoho iného.
Môžeme nadávať na hokejistov, akí sú mantáci. Asi ani toto nebude najlepšie riešenie, nakoľko sa zostavuje výber tých najlepších a dostupných. Aspoň dúfam.
Mohli by sme spisovať internetové petície za odsúpenie toho ŠTB-áka Širokého s celým vedením Zväzu. Asi by to dopadlo úplne rovnakým nezáujmom ako minulý rok. Aj keď počet podpisov o niečom hovoril. Doslova kričal. Možno by sme sa mohli zamyslieť nad tým, prečo Šťasný (skôr lepší hokejista ako politik) sa vzdal členstva v Sieni slávy. Tým, čo chcú na neho rovno vynadať hneď odkazujem, že občas si našich úspešných ľudí viacej cenia vonku ako doma. A nielen občas.
Možno by sme sa mali pozrieť na našich južných susedov, ktorí nastúpili do A-čka premiérovo po sedemdesiatich rokoch. Naliali do hokeja pekné peniaze, ale výsledky vidno. V Maďarsku je viacero nových hál, ich úroveň sa posunula vyššie. Postup do A-čka o niečom hovorí (aj keď možno vypadnú). Ale hlavne začali niečo budovať.
Tam by sme sa mali vrátiť aj my. K podpore hokeja. A nielen hokeja, ale aj ostatných športov. Veď vidíme, kde je kvalitatívne náš futbal (ten výsledky takmer nemá), ženský a mužský tenis (tí dosiahli veľmi pekné výsledky, ale kde sú teraz), a podobne.
Ale predovšetkým by sme odstrániť z vedenia ľudí, ktorí sú minimálne nedôveryhodní, a ktorí si robia len svoj biznis. Na úkor športu. Taktiež by sme viacej mali podporovať mladých športovcov.
Ale existuje ešte jedna možnosť. Podľa mňa, na Slovensku tá najpravdepodobnejšia. Budeme pasívni. Apatickí. Bez záujmu. Budeme sa ďalšie roky pozerať, ako úroveň nášho športu upadá. Budeme nadávať, a zároveň spomínať na naše staré úspechy. Nič neurobíme. A pravdepodobne sa dočkáme aj prepadu do B-éčka. Ale táto možnosť nič nevyrieši.
Kto vie, kedy Slovensko spoločne povstane pri podobnom úspechu, aký bol 11. mája 2002. Obávam sa, že ešte dlho, dlho nie. Žiaľ...
