O maďarskej hokejovej reprezentácii viacerí vieme akurát to, že sa dostali do svetového A-čka minulý rok. Prvýkrát v ňom nastúpili na tohtoročnom šampionáte. Tím, ktorý za maďarskú reprezentáciu odviedol za posledné roky mnoho práce. Dôkazom toho je, že sa "outsider" dostal z hokejového dna až medzi najvyššie postavené mužstvá vo svetovom hokeji. Za túto prácu v hokeji klobúk dole. A že v prvom zápase nastúpili za nebohého Gábora Ocskaya.
Pred našim spoločným zápasom sa až príliš hovorilo o tom, že ideme hrať s outsiderom. "Nepriateľ" sa nesmie podceňovať. Svedčí o tom množstvo zápasov v minulosti, a to nielen nášho tímu. A nielen v hokeji.
V priebehu zápasu sme mohli vidieť kvalitnú defenzívu maďarského mužstva. Ak ste pozerali zrovna priamy prenos STV, občas (no pravdu povediac, skoro stále) som mal pocit, že komentátor komentuje úplne iný zápas. Vo viacerých momentoch nešlo o hru spoločenskú, ale o sólovanie. Najmä v úvode zápasu, keď sa zdalo, že hráči chcú za každú cenu strieľať na bránku. Namiesto kombinačnej hry. Pred koncom, pri psychologickej výhode súpera, sa naši hráči takmer nechali vyprovokovať k napádaniu, ktoré nič nerieši.
Neviem, koľko by náš tím prehral, keby sme v rovnakej hokejovej kvalite nastúpili na prvý zápas, dajme tomu proti Kanade. Čo všetko chýbalo môže hovoriť skôr hokejový odborník.
Tento zápas ale v plnej nahote ukázal niečo iné. Slovenský hokej už dávno nie je to, čo býval. Staršia generácia hráčov postupne odchádza. Výsledky posledných rokov hovoria jasne. O výsledkoch mladších ročníkov reprezentácie by bolo škoda hovoriť, pretože ich kvalita je niekoľko tried nižšia ako u tímov, s ktorými hrajú. To je to, čo určuje kvalitu našej reprezentácie.
Veľmi dobre poznáme pomery v domácom slovenskom hokeji. Na medzinárodnej scéne už naše kluby nie sú konkurencieschopné na úrovni svetovej špičky, kde sa radíme. Asi nie je ťažké sa dovtípiť, čo všetko musí nádejný junior (alebo tatko) spraviť, aby si mohol zahrať. Kto koho podporuje, kde sa potom strácajú naozajstné talenty. A kam to potom smeruje aj s našou reprezentáciou.
Zrejme si budeme musieť naozaj vyžrať takéto trpké prehry s mužstvami, ktoré nepatria medzi svetovú špičku. Aby sme si potom uvedomili, že za to môže hokejové vedenie, ktoré je teraz kvalitne zabetónované v šalungoch. Možno budeme naozaj potrebovať prepad do B kategórie.
Minulý rok sme hrali o záchranu so Slovincami. Ledva, ledva sme vyhrali. Vedenie hokejového zväzu zostalo tam, kde je. Napriek hromadnej petícii.
Dnes sme hrali s Maďarmi. Na góly sme vyhrali. Neviem, či aj na kvalitu. Osobne by som sa za výkon, ktorý sme videli, veľmi hanbil. A aj sa hanbím. Nenechám v tom hokejistov sám. Posledný gól, 13 sekúnd pred koncom nás zachránil. A radovali sme sa ako majstri sveta. Slovenskí hokejový fanúšikovia si museli opäť raz vypiť kalich trpkej hanby. Ak by mal byť morálny víťaz tohto zápasu, tak sú to určite maďarskí hráči. Nie kvôli tomu, že sú to Maďari. Kvôli tomu, že boli mnohokrát lepší. Dnes by som im za ich predvedený výkon výhru aj doprial.
Ale poďme ďalej. Chlapci, dúfam, že budete reprezentovať Slovensko lepšou hrou ako dnes.
