Po dlhé roky, ba i stáročia, je Račianske mýto dôležitým dopravným i nákupným bodom v našom hlavnom meste. Prvá zmienka o tejto lokácii pochádza z roku 1536 - významného roku pre Bratislavu, vtedy nazývanú Pozsony, respektíve Pressburg, inak povedané Prešporok, kedy sa na vyše dvesto rokov stala hlavným i korunovačným mestom Uhorska. Usadené pred vzácnu vínnu cestu smerom do Rače, pretínané bývalou colnou ulicou, nazývanou podľa hradieb mesta (po nemecky "die Schanze"), dnes večne hlučnou Šancovou.
Keby len to. Uzol sa rokmi poriadne zaplietol. Križovatka je teraz tiež hranicou dvoch mestských častí, bratislavského Starého aj Nového mesta. V jej strede sa križuje hneď 5 ulíc. Legionárska, Mýtna, Radlinského, Račianska a Šancová. Vytvára si tým vlastný križovatkový ostrov, Račianske oko, a ak ste sa v ňom počas zápchy ocitli nesprávnym smerom, nebodaj snažiac sa naivne odbočiť doľava, lepšie je rovno vypnúť motor, vystúpiť a prejsť motanicu peši.
Rušnosť priestoru výrazne dopĺňajú trolejbusy, električky a autobusy a to všetkými smermi. Na námestie neustále privážajú a odvážajú novích a novších ľudí. Forma a priestranstvo ostávajú nemenné, mestská hromadná doprava dookola vypľúva ďalšie vlny návštevníkov, ktorí sa chytro vytratia pomedzi kvety, stromy, zmiznú na káve, lízať zmrzlinu alebo v ďalšom autobuse na ceste za ich dennou destináciou. Iní sa na zastávke zase pozbierajú a vstupom do večne preplnenej MHD pomaly opúšťajú frekventovanú ale pokojnú oázu v mori domov.
Atmosféru si ľudia posúvajú úsmevmi, gestami, krikom a podnetmi. Zachytáva ju Račiansky park, v ktorom vás počká.
V lete vás tam pomedzi ligotajúce sa listy lipy pohľadia slnečné lúče, roztancovávané miernym vánkom. Sem tam k vám dosiahne i spŕška vodnej hmly z veľkej fontány obkolesenej radom ruží a množstvom ďalších kvetov, medzi ktorých výdatnou vôňou sa môžete prechádzať. Na jeseň sa pestré farby presunú na stromy, odkiaľ ich vietor rozfúka po celom parku, neskôr zima prikryje snežnou pokrývkou, aby na jar opäť vykvitli v bujarých odtieňoch okolo nádrže vody striekajúcej do nebeských výšok.
Osviežiť v parku sa dá celoročne jednoducho, dostupnou pitnou vodou, výborným lokálnym pressom i miešanými drinkami, pivom aj proseccom. Dokonca v niektorý večer vám k tomu pustia v parku aj film.
Ak ste hladný, určite navštívte Bagetku na Račku, jednu z najlepších bagetarní v celom šírom meste. Potešia vás veľkosťou porcie, čerstvosťou pečiva i chuťou vlastne robenej majonézy a pesta.
Ak sa chcete poprechádzať a len tak túlať a rozjímať, vyhľadajte v spleti chodníkov Mekyho lavičku. Zrejme na nej bude spať jeden alebo viacej bezdomovcov, ale hrdý Bratislavčan a večne usmiaty hudobník nikdy nepôsobil ako typ človeka, ktorému by to vadilo.
Mestské červené stoly a stoličky sú ti v parku k dispozícii, aby si si sadol, alebo presadol, keď dopiješ podnikovú kávu a nemáš nutkavý pocit okamžite vypadnúť. Nie vždy červená musí znamenať stop. Seď, čo ti zadok vládze.
Pre rozjašené detváky je tu veľká area s preliezkami, šmykľavkami, vodou i štrkom, niečo pre každú vekovú kategóriu od nula po tínedžerov, od bosých nôh, cez skateboard po kolobežku či bicykel. Viete, že na to, aby tu park bol museli byť v polovici 20teho storočia vykopané a (do Slávičieho údolia) premiestnené až dva bývalé mestské cintoríny?
Od 74tého, oproti z rohu ulíc Radlinského a Legionárskej, sa na Račko realisticko-expresívne mračí bronzová busta Sama Chalupku, zrejme pre to, že romantického básnika komunisti šľahli až za križovatku. Možno jedného dňa tam veľký kamenný puk, obrovský šuter s železnou hlavou spoluzakladatela matice slovenskej odgúľame, kľudne hneď vedľa lavičky ďalšieho slovenského hrdinu, podľa mňa by si obaja lyrici s Mekym spoločne dobre pokecali.
Nuž a pri odchode, ak máš cestu smerom do Rače, nezabudni sa v električke otočiť, alebo v aute pozrieť do spätného zrkadla. Pozdraví ťa vysoká čierno-bielo pruhovaná budova Proxenty, lokálne ľudovo nazývaná "Zebrina riť". Jej 3D fasáda s čiernym pruhom pomedzi dve vypuklé zebrine polky ťa prinajmenšom rozosmeje. Ak ste si to dodnes v späťáku nevšimli, nemáte za čo.
Čo k Račku dodať? Niekedy tu nájdete ľudí tancovať okolo fontány, hrať spoločenské hry, deti pozerať bábkové divadlo, začínajúcich hudobníkov brnkať melódie na Mekiho lavičke. Spať ľudí bez domova, prechádzať sa psíčkarov, bratislavkých kavičkárov, ponáhľajúcich sa študentov, čítajúcich dôchodcov, ratolesti pobehovať medzi detskými šmykľavkami.
Račko sa neustále mení a pritom ostáva rovnaké svojou atmosférou. Príďte aj vy nasať trochu stáročnej prešporskej kultúry v šate dnešnej doby. Možno jedného dňa sa tu budú pod Lipami spokojne hrať vaše pra-pra-pra-vnúčatá.
