World wide web alebo globálna stena nárekov existuje len o čosi dlhšie ako samotná Slovenská republika. Ale keďže sme suverénny štát so suverénnou kultúrou, za ušlé roky sme boli schopní vybaviť väčšinu našich občanov prístupovými údajmi, a tí sa vyjadrili. Ku všetkému a k ničomu. Všetci, vrátane našich dedkov a starých mám, osamelých tiet i čudných strýcov, ktorí by hádam ani nemali zliezať z povaly. Vďaka možnosti zachytiť každého názor a všade, vznikla tu pod Tatrami zaujímavá podkultúra internetovej nenávisti. Náš tradičný slovenský ľudový bezškrupulózny hejt.
Pri nahliadnutí do sekcií komentov má čitateľ neraz pocit, že mnohí ľudia nevedia používať korekciu gramatiky (spellcheck) a mnohí ani nevedia vypnúť capslock, takže ich písmená na nás neustále kričia z obrazovky.
Slovensko si za posledné dve dekády vytvorilo vlastný štýl, nezaostávame. Všimnite si, že máme aj špecifické podmnožiny internetových konfliktov, naše osobné obyčaje vo svetovom meradle.
Všeobecné rozdelenie internetového hnevu by mohlo vyzerať zjednodušene asi takto:
1) Rasizmus. Ten je na internete celosvetový folklór. V našej geopolitickej situácii prevažujú stereotypické témy výsmechu bratov Čechov i Poliakov v horách, Poliakov pri dovoze ich produktov a potravín a keď dôjdu argumenty, alebo aj len tak šup hneď zo začiatku, začne sa nadávať na Maďarov a Rómov.
2) Politika. Kto je rusofil a kto zapredaný americký kapitalista? UA áno či UA nie? Jamky v lícach, plačovky či ví-ťa-zi? Slováci otupjevjavajú, či pracujú ako také hovädá? K tomu celému zmätku len toľko, že vždy sa pousmejem, keď si národ pastierov začne nadávať do oviec. Politicky intenzívne naladenému Slovensku ani netreba riešiť svetovú politiku, na rozprúdenie krvi nám hravo postačí kabaret na hradnom kopci.
3) Náboženstvo. Človek by sa aj čudoval, ako je možné, že sa čo i len dve odnože kázania toho istého Boha vedia do kosti pohádať, na smrť rozoštvať... keby to nebolo historicky podložené dávno, ešte pred vynájdením optického káblu. Nehovoriac o hádkach o všetkých ostatných 100 % pravých/nepravých Božstvách.
4) Hocijaký iný človek s hocijakým iným názorom na hocičo. Prečo? Lebo!!! Existuje veľmi tenká línia medzi diskusiou a osočovaním.
Špecifické podmnožiny vypestované doma:
5) Recepty. Minule dostala rodina chuť na zemiakové placky. Pre istotu som chcela skontrolovať pomer surovín, ktoré idú do cesta. Omylom som rozklikla sekciu komentov a narazila na tretiu svetovú vojnu. Ten, kto dáva do placiek cibuľu je neznaboh, do cesta predsa ide nadrobená slanina. Ten, kto tam dáva slaninu je hňup, pretože tam ide Podravka. Ten, kto do placiek dáva Podravku, nech si dá rovno facku. Atď. a oveľa vulgárnejšie. Pripomenulo mi to, ako som kedysi podobne rozklikla sekciu komentov ku koláčiku, ktorý mal už v názve uvedené „RAW“. Dôchodca si tam išiel zuby vypľuť nad tým, aké sú dnešné ženy píp a píp, lebo chcú pripravovať jedlo zdravšie. Oni predsa za mladi jedli chlieb s masťou a hľa – on stále žije a je (napriek svojej vytočenej digitálnej stope) šťastný.
6) Slovenské mamičky. Už ste si niekedy otvorili diskusné fórum na modrom koníku? Fejsbukových skupinkách „sedačky v aute“ a podobne? Nájdete tam toľko pasívne agresívneho opovrhovania a priamočiareho pohŕdania ostatnými názormi ako vo všetkých podmnožinách dokopy.
„My to vždy robíme takto a preto je naša Simonka to najmúdrejšie dievčatko na svete.“
„To je čo za hlúposť /dosaďte si akýkoľvek iný názor, postup, zvyk niečo robiť inak, ako dotyčná mamička/.“
„To som ešte nezažila, aby /dosaďte si čokoľvek v kontraste s názorom dotyčnej mamičky/.“
„Ja som nikdy, ja by som nikdy, takto by som to nikdy...lebo mi to robíme takto a to je ten jediný správny spôsob.“
Niečo tak milujúce ako matka, má i lásky protipól a má ho na fórach statne veľa.
*Extra pozitívny kultúrny diskusný bonus:
Keď si v našom slovenskom internetovom priestore nadávame, tak si aspoň pri tom vykáme. Vy hlúpa P... Vy neinformovaný K...
Vždy ma úprimne poteší, keď si vieme rozosievať nenávisť s istou formou dôstojnosti. Vzbudzuje to vo mne nádej, že máme stále nádej.
Skúsme naše klbko internetového hnevu pomaly rozpletať. Na začiatok navrhujem spôsob takzvanej „zabalenej výčitky“ (shit sandwich), kde jedno negatívum zabalíme do dvoch komplimentov. Za každý nenávistlivý komentár skúsme napísať dva pozitívne.
Nenechajte sa strhnúť virtuálnym priestorom nabitým hnevom. Či sa nám to páči alebo nie, budú tu tráviť veľa času raz naše deti. Vytvorme im lepšiu komunitu.
