Jazdenie v Kambodži je niečo,čo sa naozaj nedá slovami opísať.To naozaj treba zažiť.Tisíce motoriek,hlavne v Phnom-Penhe,zaplavujú cesty ako kedysi Mečiarov fan klub športovú halu na Pasienkoch.Prechádzanie cez cestu je kapitola,ktorá by si zaslúžila samostatný článok a myslím,že tu by slovenskí mudrlanti z výskumných ústavov,alebo iní "odborníci" na dopravu,húfne odovzdávali živnosti ešte pred zavedním Kažimírovych firemných daní.Najprv som bol presvedčený,že cez cestu v Phnom-Penhe sa proste nedá chodcovi prejsť.Pokladal som to čistý chodecký sadomachozimus,takmer naisto hraničiaci so smrťou! Potom sa rozhodol,že budem chvíľu pôsobiť ako chodec-pozorovateľ.Nešlo mi totiž do hlavy,že polovica obyvateľov hlavného mesta prežije svoj život na jednej strane chodníka a druhá na druhej.Po nejakých 10 minútach môjho výskumu bol záver dizertačnej práce jasný-Zásada číslo 1 -pri prechode cez cestu nezastavovať ! Zásada číslo 2-Ak už z nejakých dôvodov zastavíte,nepanikárte,že ste v obklúčení motoriek! Tieto motorky totiž zrazu ako na povel všetky spomalia,prípadne úplne zastavia a Vy absolútne v pohode prejdete na druhú stranu cesty.....Erópskym rozumom nepochopiteľné,v Kambodži úplne bežné!Napokon len tu som zistil,že na kruhovom objazde sa dá jazdiť aj v protismere...Zaujímavé je,že tu nepoznajú system mestskej autobusovej dopravy.Všetko sa rieši tuk-tukmi,alebo motorkami.Takže ak sa potrebuje kamkoľvek presunúť,stačí zdvihnuť pri ceste ruku a v okamihu máte na výber aspoň 5 možností prepravy.Ceny sa pohybujú samozrejme podľa vzdialenosti,ale napr.v hlavnom meste som sa z periférie odviezol motorkou do centra za 2 doláre.Inak cenu si dohodnite vždy dopredu,aj keď musím zdôrazniť,že miestni tuk-tukári nie sú žiadni výpalníci.
My sme tu včera v Sihanukvill mali krásny večer,zobrali sme so Zuzkou a Paľom(majitel slovenskej reštiky) 62 detí na spoločnú večeru.Vidieť 62 párov prešťastných,skutočne prešťastných očí,to by som doprial naozaj každému z Vás!!! Zajtra ideme s nimi na zmrzlinu a kolotoče.Keď som bol malý chalan,jedným z mojich snov bolo vlastniť kolotoč.Vtedy som si predstavoval,ako by som na ňom zadarmo vozil všetkých mojich kamarátov a cítil by som sa strašne dôležitý!Zajtra sa mi moj sen do istej miery splní.Prenajmem si na hodinu tie miestne detské atrakcie a všetky deti budem voziť zadarmo !!!!Vidíte,že detský sen sa môže stať skutočnosťou aj v dospeláckom veku! Akurát sa už nebudem tváriť dôležito,ale s mojimi slovenskými priateľmi budeme neskutočne šťastní ! Pravdu povediac,šťastnejší ako tie deti....
