Akoby chcel dať najavo,že káva,na ktorú sme sa pol roka chystali,už vychladla....Boli sme si blízki,lebo sme obaja milovali futbal, a navyše on miloval Slovan a svoj rodný Cífer,o ktorm vedel rozprávať s takým zanietením,ako keby robil prednášku o Paríži... Dlhé desaťročia robil lekára futbalistom v bratislavskom Slovane,z ktorého si nenašiel cestu na rozlúčku s Emilom na Martinský cintorín ani jeden,jediný činovník.....Ale napokon je to tak v poriadku,páni funkcionári.Vy ste si nezaslúžili lučiť sa s Emilom!Pretože Emil bol človek,ktorý nevedel povedať nie!Emil bol človek,ktorý nepoznal slovo nedá sa!Emil bol človek,ktorému som mohol ja,lebo ktokoľvek iný zavolať o druhej ráno,alebo o jednej popoludní a nikdy nepovedal zavolaj zajtra,zavolaj o týždeň....
Milý Emil.Vo štvrtok prídem na Martinský cintorín a prídem ti naposledy podať ruku,naposledy ťa objať ...
Neviem,kde máš hrob,ale budem ho hľadať srdcom.Napokon,ty predsa musíš mať na náhrobnom kameni vyrytý jednoduchý nápis- Tu sníva svoj večný sen ČLOVEK .
Buď zbohom,Emilko....
