Ako dlhoročný člen predstavenstva vodární som rešpektoval zavedenú prax, že cenotvorba je výsostnou právomocou akcionárov na valnom zhromaždení, keďže pri najlepšej vôli by sedemčlenné predstavenstvo nedokázalo reprezentovať rôznorodé záujmy viac ako šiestich desiatok akcionárov.
Spoločnosť Liptovská vodárenská, a.s., (LVS) čaká v piatok 20. mája výročné valné zhromaždenie. Hlavnou časťou programu sa ničím nelíši od ostatných predošlých zhromaždení, rokovať sa bude o výročnej správe, informácie o kontrolnej činnosti podá dozorná rada, schváli sa výročná správa a správa audítora. Pod posledným bodom sa má prerokovať naťahujúci sa spor, ktorého súdnu časť spoločnosť právoplatne vyhrala ešte v jeseni 2013. Týkal sa uzatvorenia dvojice nejasných zmlúv z roku 2008 zaväzujúcich LVS k plneniam až do roku 2050.
Zaujímavou zmenou v programe oproti niekoľkým predošlým valným zhromaždenia akcionárov vodární je bod číslo 8. Jeho schválením by akcionári delegovali na predstavenstvo svoju právomoc schvaľovať návrh ceny za výrobu a dodávku pitnej vody a ceny za odvádzanie a čistenie odpadovej vody. Akcionármi LVS sú mestá a obce Liptova, akcionárske práva vykonávajú primátori a starostovia týchto obcí. Valné zhromaždenie sa koná každý rok, vzdaním sa práva rozhodovať o cenách tak akcionári stratia pružnú kontrolu nad cenotvorbou. Vstupovať do nej budú môcť až o rok - na ďalšom riadnom valnom zhromaždení. Alebo veríte, že sa im podarí v prípade potreby zvolať úspešné mimoriadne?
Vzhľadom na štruktúru akcionárov je Liptovská vodárenská primárne určená na poskytovanie a rozvoj vodárenských služieb občanom regiónu. Riadne plnenie si povinností pri dodávke pitnej vody a odkanalizovaní jednotlivých miest a následnom čistení tejto vody je alfou. Ekonomická rentabilita takejto činnosti betou. Ak teda zisk pred zdanením osciluje okolo nuly alebo je hospodársky výsledok záporný z dôvodu uplatnenia odpisov realizovaných investícií - a zároveň vodárne poskytujú všetky služby k spokojnosti akcionárov a ich občanov za primeranú cenu - je úspešne naplnená základná filozofia existencie LVS. Ceny vodného a stočného Liptovskej vodárenskej patria v rámci Slovenska k nadpriemerným až priemerným (Trnava 0,83 eur/m3; Ružomberok 0,88 eur/m3; D. Kubín 1,09 eur/m3; L. Mikuláš 1,09 eur/m3; Bratislava 1,10 eur/m3; Trenčín 1,12 eur/m3; Košice 1,57 eur/m3 - cena vodného v r. 2013 až 2015 - zdroj: http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/najviac-platia-vychodniari-zmapovali-sme-ceny-pitnej-vody-slovensku.html).
Privilégium, vyjadrovať sa k cenovej stratégií majú ešte stále akcionári. Či sa nechajú prehlasovať najsilnejším akcionárom - v spolupráci s niektorými jednopercentnými - a na piatkovom valnom zhromaždení si nechajú túto právomoc vziať záleží iba od nich. 20. máj môže po desiatich rokoch existencie Liptovskej vodárenskej zásadne zmeniť jej fungovanie...
Uvidíme, ako sa drobní akcionári, ktorí disponujú relatívnou väčšinou zachovajú (L. Mikuláš disponuje 44,26%, L. Hrádok 11,15%, zvyšných 60 akcionárov má od 0,1% po 3,2%). Doteraz fungovala cenotvorba tak, že predstavenstvo vždy pripravilo podklady k nej, získali sa podklady a schválenie z ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) a na valnom zhromaždení sa obhajovala cenová stratégia. Po novom, ak prejde návrh predstavenstva, sa akcionári stanú štatistami vo vlastnej firme.
Ak by bola LVS súkromný podnik, jeho hlavným cieľom by bolo vytváranie zisku pre svojich akcionárov. V tejto spoločnosti je hlavným cieľom poskytovať plnohodnotnú, cenovo prijateľnú službu. Na cenu ktorej majú rovnoprávny dosah všetci akcionári. Cenu si spoločnosť musela vždy obhájiť pred nimi. Po novom už možno nebude musieť. Aká bude cenotvorba sa možno starostovia dozvedia z listu alebo novín, podrobnosti však nebudú vedieť, pretože na valnom zhromaždení prerokujú už len základné body programu. Ak sa príde občan spýtať starostu, akcionára spoločnosti, prečo vzrástla cena vodného alebo stočného, pravdepodobne sa nedočká žiadnej odpovede
To, že cena musí byť schválená ÚRSO je známe, známe sú aj poddimenzované financie spoločnosti na opravu infraštruktúry a nové investície. Je tu aj možnosť čerpania eurofondov, avšak tento rok to asi nebude vyzerať ružovo pre výzvy tohto charakteru. Touto situáciou sa však musí zaoberať ministerstvo a zákonodarný orgán Slovenskej republiky, parlament a jednotlivé komisie národnej rady. Nad cenotvorbou bdie ÚRSO a ten sa zodpovedá, podľa stránky URSO, občanom (má to byť nezávislá štátna organizácia, bez politických vplyvov .... ). Druhým faktorom ako získať peniaze do spoločnosti je dobré a rozumné hospodárenie. Ale o tom možno nabudúce.
