Aby som nebol nespravodlivý - určite sa našli aj páni, poväčšine z konzervatívnych a liberálnych kruhov, ktorí sa snažili témou poctivo zaoberať. Vcelku sa však "dišputa" o prijatí eura zúžila na problém možnej hrozby inflácie (pod infláciou rozumej cieľavedomé zvyšovanie cien obchodníkmi za účelom vylepšenia svojho postavenia v rámci konkurenčného boja) a otázku šancí na prežitie dôchodcu, ktorý namiesto 6000 slovenských korún obdrží "len" 200 eur.
Mimochodom, ak už malo dôjsť k nejakej odbornej diskusii na tému euro, malo sa tak stať ešte pred augustom 2004 (!), kedy vláda na základe materiálu Ministerstva Financií „Konkretizácia Stratégie prijatia eura v SR" rozhodla o tom, že od roku 2009 sa na Slovensku začne platiť eurom. Len pripomeniem, že medzirezortné pripomienkové konanie k spomínanému materiálu trvalo siahodlhých päť dní (!!!). Normálne mám pred očami tie správy a podrobné analýzy, spotených ministerských úradníkov neúnavne diskutujúcich do neskorej noci, konferencie za účasti významných domácich a zahraničných ekonómov, fóra s najväčšími slovenskými exportérmi a zamestnávateľmi, zahraničné cesty za skúsenosťami do krajín, kde sa už eurom platilo... Päť dní. A to si ešte niektorí odvážlivci dovolia vypustiť z úst, že máme neefektívnu štátnu správu.
Dôvodov pre a proti je rozhodne veľa, ale dlhý článok by aj tak nikto nečítal, takže sa obmedzím len na pár. Najprv dôvody „pre":
Euro ako štít proti kríze. Hovoriť o akomkoľvek štíte v čase, keď sa ekonomika rúti do negatívneho rastu mi príde dosť mimo. Ak pred seba pre pokoj v duši predsa len potrebujeme nejaký ten štít nastaviť, dávam do pozornosti zdravé banky, zdravé verejné financie a relatívne nízky zahraničný dlh. No krajina, ktorej 80% HDP stojí na exporte nemôže v čase krízy hľadať ktovieakú útechu v mene.
Euro ako stimul nových investícií. Hlavným stimulom a konkurenčnou výhodou (najmä) oproti okolitým krajinám malo byť odstránenie kurzového rizika a zjednodušenie prílevu investícii. No v dobe keď nikto so svojím kapitálom nehýbe a čaká sa na lepšie časy, stojí aj tento argument na vode. Naopak, vzdanie sa vlastnej monetárnej politiky a tým aj možnosti nastavovvať si úrokové sadzby podľa aktuálnej potreby by sa nám práve v čase krízy zišlo ako soľ.
Frekventovaným argumentačným plusom eura malo byť aj zníženie transakčných nákladov. Ťažko povedať, čím si tento argument zaslúžil takú pozornosť, najmä ak vezmeme do úvahy, že aj samotná NBS jeho význam ohodnotila na (max.) 0,36% HDP. Po odpočítaní strát bánk, ktoré vyplynú z výpadku príjmov z poplatkov za konverziu na euro (0,2% HDP), sa toto číslo javí z makroekonomického hľadiska ešte bezvýznamnejšie.
Posledný argument, akokoľvek blbý, som začul už toľkokrát, že to nemôže byť náhoda. Euro ako záruka prosperity. Toto je jeden veľký omyl. Ani nie tak omyl, ako zamýšľaný argument z kategórie „dvojnásobných platov". Je mi ľúto, ale žiadna mena nám prosperitu nezaručí. Euro je výmenný prostriedok a tak ho treba aj brať. Nejde o žiaden „obrúsok prestri sa!" alebo niečo podobné. Ak chceme prosperitu, musíme niečo vymyslieť, vyrobiť, poskytnúť, a to najmä lepšie, efektívnejšie, kvalitnejšie, lacnejšie atď. Inými slovami zodvihnúť zadok a makať. A hlavne nečakať, že to hocaká mena urobí za nás.
Toľko k plusom. K mínusom snáď nabudúce, okrajom len spomeniem strácanie komparatívnej výhody oproti okolitým krajinám, kvôli rastu relatívnych mzdových nákladov, ktoré boli doteraz jedným z najdôležitejších faktorov pri lákaní priamych zahraničných investícií.
Osobne si myslím, že prijatie eura niekoľko rokov pred našimi susedmi má svoju príčinu v nízkom sebavedomí Slovákov, možno až zakomplexovanosti. (Submisívnosti?). Každopádne by stálo zato pouvažovať nad tým, či jeho prijatie nebolo len veľkým experimentom, ak už nie pre otázky, ktoré okolo eura ako konceptu vyvstávajú, tak kvôli spôsobu, akým bolo na Slovensku prijaté.
