Tvorivú. A keď ju nemám, tak jednak aj pracujem, to jest chodím po obhliadkach, nahadzujem na internet, hľadám na internete, komunikujem s momentálnymi i potencionálnymi klientmi, bavím sa s kolegovcami. Nie zabávam, bavím sa s nimi. Tímbodybílding more, asi by povedal Pišta Lakatoš.
No ale ju mám a mávam ju pravidelne. Jednoducho jeden deň je všetko fajn, záujemcovia volajú od rána, aj nehnuteľnosti sa im páčia, aj obhliadok je veľa a podvedome začínam rátať eurá... Milión krát som si povedal, že už to nebudem nikdy robiť, ale tá myšlienka je otravná ako vianočné reklamy všetkých operátorov dohromady. Fajn, deň končí, zvyčajne sa prihlási ešte niekto na niečo, dohodnem sa, že si ešte zavoláme, do pamäti sa snažím zapamätať si, že mám volať. Trhy rastú, všetko sa zdá byť možné...
Deň druhý to ale začne od rána. Volá prvý klient, ten najnádejnejší, že si to rozmyslel/nemôže a už je to jasné, prvý signál neklame, ide to z kopca, doobeda druhý niečo podobné, medzitým nejaká komplikácia v rozrobenom obchode, jedna aj druhá strana začínajú operovať s pojmami odstúpenie od zmluvy, ďalší telefonát, padá ďalšia obhliadka, lebo predávajúci to už vyzálohovali cez inú kanceláriu(časom zistíte, že človeku ktorý volal Vám ale štetka/prostitút z inej kancelárie sa mu ponúkla za menej btw). Dník jak vyšitý. Od s...o rána, až do po...ho večera. (skazeného a pokazeného) No a nebuď kríza.
No a čo som týmto chcel. V podstate nič, len sa aspoň k niečomu prinútiť. Možno by som z toho vytrieskal aj nejaké poučenie, trebárs, že keď to ide, tak treba zarobiť, čo to dá,a keď to nejde, tak aspoň robiť. Že krízy prichádzajú, aj odchádzajú, aj naším, ale častejšie nie naším pričinením, príde aj tretia, štvrtá, piata a prídu aj dobré dni, a to už by teda mohli. Snáď ich privolám.
P.S. kopol som si aj do nekalej konkurencie, tak mi je trochu lepšie.
