Berlín ma očaril. Pochodili sme všetko, čo bolo proste MUST a potom som sa vybrala hľadať Luftwaffenmuseum. Na internete bolo informácií poskromne, ale trafila som :)
Múzeum sa nachádza mimo mesta v časti Berlin-Gatow. Necelá hodinka jazdy autobusom od ZOO (s jedným prestupom) a vystúpila som na zastávke v dedinke so samými novostavbami a názvami ulíc podľa letcov a vedcov. Milé. Šípka s informáciami o múzeu už tak optimisticky nevyzerala - Luftwaffenmuseum 2400m. Ale veď čo by človek pre lietadlá nespravil. A tak som sa trošku pomotala miestnou dedinkou, poliami, až som nakoniec dorazila k múzeu. Privítala ma unimobunka pred oploteným areálom a v nej milá teta, ktorá bola zjavne zaskočená tým, že sa tam objavil cudzinec, žena a ešte k tomu sama. Vyfasovala som malý letáčik s mapkou a hor sa do obzerania!
F-104 Starfighter
Kleinkuebelwagen P601A
československý MiG-15, Luftwaffenmuseum ho získalo v roku 1992
Canberra B.2
MiG-17 F
Mi-4A
Mi-24P
Luftwaffenmuseum a ja :)
Bol to pekný výlet. Celý deň svietilo slnko, ale Luftwaffenmuseum ako také ma sklamalo. Nie tým, aká je v ňom technika, ale to, v akom je stave. Prehrdzavené lietadlá na ktorých je vidieť, že najlepšie časy už majú dávno za sebou, že s nimi dlho nikto nehýbal, že sa tam vonku bez povšimnutia rozpadávajú...
Cítila som taký zvláštny smútok na duši. Tie lietadlá tam prišli zomrieť. Prežiť posledných pár rokov na slnku, vetre a daždi, až kým ich hrdza úplne nerozožerie. Bolo mi ich ľúto.
Prázdno, nikde nikoho, iba ja a hrdzavejúce lietadlá. Luftwaffenmuseum.
R.I.P.
