Hm, rada... Skôr som ho len tolerovala. Veď čo si mám pomyslieť o dvoch tlupách ľudí farebne rozlíšených, chaoticky pobehujúcich po neprimerane veľkej trávnatej ploche a k tomu masy zmagorených (sorry za ten výraz, ale nič výstižnejšie mi nenapadá) ľudí vrieskajúcich z tribún. Pre ženský mozog niečo nepochopiteľné.
Hovorí sa, že človek si zvykne na všetko. Veď ok. Každý máme iný vkus, iné hobby, iné názory, iné preferencie trávenia voľného času. Vivat tolerancia!
Biela sobota, 17:00.
Hrá sa "dôležitý" zápas, uzavrú sa cesty, vypraví sa špeciálny vlak, policajti naklušú do ulíc a snažia sa udržať poriadok. Myslím, že by mohli robiť aj niečo užitočnejšie, ale budiž.
To, čo ma už ale naozaj štve, je tá helikoptéra, čo každé tri minúty hučí nad mojím domom!!! Nech to už prosíííím skončí...
PS: futbal síce nemusím, ale hokej milujem :)
Tento článok som myslela ako recesiu, tak prosím kroťte svoje vášne v diskusii.
