Musím však smutne skonštatovať, že táto žena a matka, pani P. s veľkým "p", získala za posledné úspešné pracovné obdobie nežiadúce sebavedomie. Mala radšej ostať na materskej dovolenke, totiž to, čo každú nedeľu predvádza, je konštantne zvrátené.
Chudák pán Mikloš (ale aj každý iný nečlen Smeru)! Je ťažké prísť diskutovať do politickej relácie a mať proti sebe dvoch oponentov, pričom jeden z nich by mal byť nezaujatým sprievodcom diskusie. Pani P. nielenže po nás hádže jednu perlu za druhou, ešte aj očakáva, že práve to oceníme. Nuž neviem ako vy, ale ja neocením ak zo mňa niekto robí hlúpeho človeka. (Na druhej strane, vzhľadom na stav nášho štátu sa jej ani čudovať nemôžem, že so mnou a mne podobnými jedná ako s hlupákmi!)
Poďme ale k podstate. Prečo je pani P. vlastne taká neschopná "moderátorka"? Nuž, rozoberme si niektoré zvyky, ktoré odhaľujú jej neprofesionalitu.
1. Je neslušné niečo sa spýtať, následne prerušiť pýtaného, položiť ďalšie otázky, následne ho znova prerušiť a potom skonštatovať, že "naša relácia má obmedzený čas" a ponúknuť slovo oponentovi, s ktorým sa viac zhodujem v názorovom spektre.
2. Keď už má byť novinár raz neutrálny a nezaujatý, tak to neznamená, že sa má správať neutrálne a nezaujato iba voči jednej strane. Asi by z vyjadrení novinára nemalo byť pri každom nadýchnutí jasné, akú stranu pôjde dotyčný voliť v parlamentných voľbách.
3. Posledný, ale najlepší spôsob ako ukázať všetkým divákom, že nie som dobrý, ba ani investigatívny, dokonca ani moderátor, je byť zabalený v krásnom a atraktívnom balení, ale stále vo vnútri skrývať prázdno (keďže volí Smer) a istú dávku drzosti. Práve drzosť je asi známkou investigatívnej žurnalistiky (podľa pani P. určite).
Možno je to kruté, možno som na pani P. prísna, ale pani P. s takým obrovským "p" na začiatku mena, to sa nevidí tak často. Možno bol pán G. G. menej atraktívny, ale o to lepší moderátor politickej relácie. Aspoň teraz znova vidieť, že nie je dôležité myslieť, ale vyzerať. A to hlavne v novinárskej brandži na Slovensku.