Obohraná pesnička od určitého veku mladého žiaka, najčastejšie kladená učiteľmi slovenského jazyka. ,,Vyjadrite tému a ideu - článku, úryvku, knihy, básne." A tak školopovinný dumá a pátra po téme i idey. Keď sa ohliadneme späť, spomenieme si, že už aj v tých najjednoduchších úryvkoch bol v slovách pretkaný zmysel, dôvody, múdrosti, odkazy autorov skryté a zároveň zjavné. V písmenkách a dejoch som dychtivo hľadala hlavné myšlienky pisateľom dané. No, zakaždým moja detská hlava vytvorila otáznik....???ozaj to myslel práve takto???....možno a možno predsa nie....
Lúskala som sa knižným svetom a preberala idey poukazujúce na správnosť, spravodlivosť a hodnoty, práve tie sa predsa musia aj žiť a pestovať v každodenných svetoch - hovorila som si. Už nesedím v laviciach, tému a ideu života žijem, ale nejak som sa stratila. Témou je vo veľkej miere - mať, byť, získať, dosiahnuť, prípadne sa striasť zodpovednosti, povinnosti, či nesenia následkov za svoje kroky. A idea? Tá sa mi celkom skryla. Žijem slušne, cením si drobnosti, cítim zodpovednosť za činy mnou vykonané, dobré i tie chybné, ctím si hodnotu pravdy, ľudí mám v úcte, lebo sa to tak patrí. Zvažujem slová, aby som neukrivdila, neublížila. Jeden človek mi raz povedal: rozprávaj opatrne, tak aby si ľuďom nešliapala po ich snoch. A čo moje sny?
Čo ma stretáva? Situácie v ktorých ľudia skríknu, lebo veď môžu, chvíle kedy sa zvalí balvan poloprávd, zalomenie rukami iných nad mojou slabosťou a rady typu ,,dobrota sa nevypláca". Počúvam o tom, že hodnota pravdy za každú cenu, priamočiarosti, ochoty, ústretovosti sa v tomto svete nenosí, lebo lepšie sa žije tým, ktorí hľadia len v svoje dobro. Žijem si svet, ktorý navlieka na seba tú zašlú neaktuálnu róbu - pravdy a ľudskosti. Hoci je trpké počuť, že so svojou naivitou a snahou o pravdu v nikam nedôjdem, i keď niekedy neviem nájsť miesto na svete, nebudem sa hanbiť za to, že tému a ideu života vidím inak ako mnohí autori každodenných situácii dneška.
