Pred hlavným pódiom na Svätoplukovom námestí sarozprestieral doslova detský raj. Džavot detí bolo počuť široko – ďaleko. Množstvohračiek, stolov, stoličiek a rôznych predmetov či atrakcií, to všetko sa rozprestieralo vôkol mňa. „Ideš sahrať?“ Oslovilo ma dievča s pomaľovanou tvárou celkom samozrejmým tónomv hlase. Priznám sa, že som sa najskôr trochu zľakla, ale hneď ako som siuvedomila situáciu, v ktorej sa nachádzam, vysvetlila som dievčatku, že nahry som už veľká. Môj pohľad následne zablúdil na druhú stranu detského sveta,kde krásne mamičky priúčali svojich potomkov ladnosti brušných tancov. Hneďvedľa iné mamičky z materského centra Klokanček maľovali deťom na tvár tiečudesné obrázky. Pripravený pre malých odvážlivcov bol aj kolotoč. Zatiaľ, čosa všetci angažovaní sústredili na to svoje, ja som sa nechala unášaťatmosférou. Vyrušili ma deti poskakujúce na trampolíne. Smiali sa, zabávali.Zjavne sa im to páčilo. Pociťovala som tú radosť s nimi. Tento raj bolsčasti sprevádzaný hudobnými prvkami umeleckej školy – Tralaškola, ktorávystupovala na spomínanom pódiu. Priznám sa, i keď to bola akciapripravovaná pre deti, bavila som sa aj ja. Toto podujatie by sa neuskutočnilobez skvelého organizátora Asociácii divadelná Nitra a podporovateľa –Nitrianskej komunitnej nadácii. Mnohí sme sa vrátili do detských čiasa nechali sa strnúť Svetom detských hier.
