28.10., keď som vyšla von z budovy školy nadýchať sačerstvého vzduchu, preletel okolo mňa štáb Vila Rozborila, Jožko na vozíku a chlapec,ktorý ho tlačil. Jožka som poznala z videnia, nakoľko býva na ŠD Nitra.A keď som uvidela Vila, bolo mi jasné, že je v tom Modré z neba.Potešilo ma, že si na Jožka niekto spomenul a chcel mu splniť sen.
Jožko pochádza z Rumunskaz dedinky Nova Huta. „Ja som 100% Slovák,“ reaguje na otázku akejnárodnosti sa cíti byť. Jeho rodina žije v Rumunsku, avšak všetci súSlovákmi. Zachovávajú slovenské tradície, rozprávajú našou rečou a dokoncapozerajú slovenské televízie.
Mladý chlapec je odkázaný na svoj vozík.Trpí nevyliečiteľným ochorením, takzvanou chorobou sklenených kostí. Za svojživot mal Jožko už takmer 40 zlomenín. Vďaka starostlivosti svojej mamičky,môže viesť teraz študentský život. Modré z neba a jeho učiteľz Rumunska sa postarali o to, aby jeho učenie v Nitre boloo niečo ľahšie. Vysníval chlapcovi nový elektrický vozík na mieru, ktorýbude pre prváka skvelou pomôckou pri zdolávaní každodenných situácií. Vozík muukázali až v štúdiu, pričom Jožko počas celého nakrúcania netušilo aký sen pôjde. Keď mu konečne ukázali jeho nový vozík, povedal len štyrislová: „Veľký pán Boh zaplať.“
20 – ročný študent sa od septembra tohtoroka stal denným študentom enviromentalistiky. A prečo si zvolil právetoto štúdium? „Chcem sa venovať ochrane životného prostredia. Navyše, Slovák zozahraničia má lepšiu šancu získať štipendium, kdežto v Rumunsku sa zaškoly platí,“ priznáva Rumunský Slovák. Spolu so svojím bratrancom JarkomKutlákom, ktorý je Jožkovým pilierom, spoznávajú našu krajinu, Nitrua univerzitu.
Zatiaľ sa nestretli so žiadnyminegatívnymi skutočnosťami. Veď prečo by aj? Dvaja mladí chalani plní optimizmua radosti zo života, si svoje miesto vo svete našli. Vďaka svojmuentuziazmu si získali naše srdcia a ja im len odkazujem: „Chlapci, máme saod vás čo učiť!“
