Takmer každý druhý večer trávila Alena s kamarátmi po baroch. V jedno ráno si uvedomila koľko už mohlo byť vzťahov z tých jej príležitostných známostí. Vo svojich dvadsiatichdvoch rokoch jej došlo, že takto to ďalej nepôjde. Cítila, že už nesmie stratiť ani minútu. Kým všetky jej kamarátky mali už svojich priateľov, niektoré aj manželov alebo deti, ona si stále len užívala. Doteraz to ani tak nevadilo, ale dnes to bolo iné. Dnes sa v nej niečo zlomilo. Akurát v tento deň, keď sľúbila kamoške, že pôjdu pozrieť na jednu kapelku do ich skúšobne. Chytila ju depka. Nemala na nič chuť, len ležať zababušená v perinách a vyplakať si všetky slzy. Ľutovať sa. Nakoniec sa večer rozhodla, že predsa len pôjde. A vyplatilo sa. Tam ho zbadala. Hneď ako prvé si všimla jeho mužné prsty a to ako s akým entuziazmom objíma hrdlo svojej gitary. Stretli sa im pohľady. Po skúške sa celá hŕstka vybrala zo skúšobne zapiť trochu vydarené stretnutie všetkých zúčastnených. Všetci už mali trochu v sebe, keď sa Alena rozhodla pre svoj osudový krok. Tváre mali celkom blízko. Otázne bolo už len to, ktorý z nich. Cítila jeho dych. Nemohla si pomôcť...
Zobudila sa. Sprvu nevedela kde je. A potom si spomenula na kapelu, pitie, Maja, ktorý ležal vedľa nej, hotelovú izbu. Na tvári sa jej črtal úsmev, keď zbadala partnerove nahé telo. Naraňajkovali sa spolu a takmer celý deň sa od seba neodtrhli. A keď aj na chvíločku, tak Majko jej celý čas volal. Bolo jej krásne. Najmä preto to na druhý deň prišlo ako blesk z jasného neba. Majo má priateľku. Povedal jej to sám, keď boli spolu na obede. Prišlo jej zle. Dva dni to predýchavala, ale po sladkých rečičkách sa nechala presvedčiť, že jeho vzťah už naozaj nemá zmysel, že priateľka mu nerozumie a že je len otázka času, kedy...Venoval jej naozaj takmer celý svoj voľný čas a nakoniec sa stalo to, čo sa väčšine milenkám nestáva. Po troch mesiacoch Majo opustil svoju priateľku. Teda skôr ona jeho. Odišla z ich spoločného bytu a zobrala so sebou všetky svoje veci. Majo bol nešťastný, ale snažil sa to pred Alenkou skrývať. On nevedel žiť sám. A keď prišiel o partnerku nemohol si dovoliť prísť aj o druhú. Po nejakom čase si ju k sebe nasťahoval a predstavil ju aj rodičom. Na začiatku im bolo krásne. Hotová idylka. Avšak Majo si začal požičiavať od Alenky peniaze. Najprv len tak na jedlo a potom už aj na svoje osobné veci. Keďže ona nemala príjem, len to, čo jej rodičia posielali na stravu a na intrák, čoskoro musela nastúpiť do práce. Zarábala slušne. Aj keď mala toho aj so školou veľa, za niekoľko mesiacov si našporila niekoľko tisícok. Majo bol čoraz nervóznejší. Nielenže jej bral peniaze, ale žiadal od nej, aby platila aj celé byvanie. Všetko to zvládala a popritom si ešte aj ušetrila. Kamarátky jej dohovárali, že s ním nie je všetko v poriadku, no ona si ho len obhajovala. Keď prišiel na to, že má účet, kam odkladá, chcel aby bol spoločný. Ževraj si tam budú šetriť spolu. Na druhý deň jej vybral všetky úspory. Keď žiadala vysvetlenie, povedal, že to, čo minul je len jeho denný štandart a že sa nič také nestalo. Nezabudol jej pripomenúť, že by to mohla nejako došporiť, aby tam bolo toľko ako predtým. Nedávno si boli sadnúť aj s jeho kamarátom a priteľkou a jemu zvonil telefón. Bola to jeho bývalá partnerka. Vrátila sa po roku zo zahraničia a chcela by sa s ním stretnúť. Zavolal ju aj jej kamarátku na ich dvojrande a celý večer sa im venoval. Alenka ako keby ani neexistovala. A pravdaže všetko platila. Majo sa od toho okamihu začal s bývalou stretávať a požiadal Alenku, aby sa odsťahovala. Vraj teraz nevie, ktorú chce. Uplakaná prišla prosiť spolužiačky, aby sa k nim mohla vrátiť na intrák. Tie ju pravdaže nechceli nechať na ulici. Celkom sa aj tešili, že sa vrátila. Bude zase sranda, hovorili si. Lenže na druhý deň nevideli Alenku ani v škole ani na intráku. keď jej zavolali, celá šťastná zdvihla, že je naspäť u Maja, lebo nemá z čoho platiť byt. Že takto si ho získa naspäť...Komu niet rady, tomu niet pomoci.
