Denis veľakrát doniesol Sandre kyticu kvetov. Len tak, bez dôvodu. Keď prišla zo školy, navaril jej. Do postele si líhali skôr, pretože on skoro vstával. No pred každým zaspatím ju poriadne pozakrýval, pohladkal a pobozkal. Staral sa o ňu, priam ako matka o svoje dieťa. Dlho sa na ňu ešte pozeral a opakoval si, aké má šťastie, že ju má. Ona bola šťastná ako nikdy v živote. Dokonca začala neznášať spánok, lebo ten ich oberal o chvíľe strávené spolu.
Dnes je 24. februára a oni spolu žijú už rok. Prebudila sa. Pretrela si rukami rozospaté oči a až po chvíli si uvedomila, že je v posteli sama. Denis šiel v ten deň do roboty. Blyslo jej hlavou. V posledných dňoch boli obaja veľmi vyťažení a nemali na seba vôbec čas. Rozhodla sa, že pôjde do mesta a kúpi mu nejaký darček, keďže má dnes deň voľna. Urobí mu jeho obľúbené palacinky... A on sa na ňu zase raz tak pozrie a zabudne na to, že sa treba ísť osprchovať, že sľúbil ísť kamarátovi pomôcť s autom, že dávajú futbal a že večer chcel ísť bez nej na pivo... Zoberie ju do náručia, začne ju vášnivo bozkávať, pomilujú sa a potom budú do večera pozerať filmy. Je jej krásne, tak ako pred pár mesiacmi, keď bola stredobodom jeho života.
Prebralo ju buchnutie dverí. Prišiel domov. Chcela, aby na chvíľu prišiel k nej a objal ju. Lenže on bol špinavý z roboty, musel letieť do sprchy, najesť sa, a potom predsa dávajú futbal a večer má ísť s chalanmi von. Nechápavo sa na ňu pozrel, ako keby toto všetko nevedela. Ona len sklopila oči a v duchu zaželala sama sebe:,,pekné výročie". Život je ako húsenková dráha.
