Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Kráčam,
ukladám jednu nohu
vedľa druhej,
stále, stále dookola...
Hľadím na všetky tie
vyšumené obrázky
bez akejkoľvek
kompozície...
Pozorujú ma oči
zatrpknutých tvorov,
a ja sa smejem,
lebo raz ich prepichnem špendlíkom
so zelenou hlavičkou
a
potom, keď
vymyslia
bublifuk
veľký ako svet,
obalím zemeguľu
do jednej
veľkej
dúhovej
bubliny
a vidieť ju budú iba tí,
čo unikli reťazom trpkosti...
