Hm...nič nie je len tak. V našej dedine a farnosti, pustiť sa znova raz do niečoho takéhoto je naozaj adrenalín.
Výnimočne som dnes nemeškala. Dokonca som prišla o minútu skôr. Po otvorení dverí farskej sály som zostala mierne šokovaná. Namiesto kopu mladých ľudí, ktorí boli pozvaní, v sále sedel náš vodca. Moje prekvapenie bolo veľké. Hneď pri príchode poznamenal, že mňa naozaj nečakal. A prečo nie? Som mladá, žiaľ nie talentovaná. Za pokus to stojí. Aspoň do počtu.
Ubehlo pár minút a zozbieralo sa nás celkom pekné "množstvo"!. Ako sme poznamenali- opäť iba rodinkárstvo ;). Nevadí. A konečne prišiel náš ŠÉF po asi 15 minútovom meškaní.! Najlepší aký môže byť. Toto sme potrebovali. Niekoho kto nás bude ťahať, povzbudzovať, kritizovať, usmerňovať a samozrejme aj chváliť ;).
Po úvodnom slove sme začali naplno makať. Timka po asi štvorročnej pauze pustila klávesy, Marcel sa chopil basy, na ktorej zatiaľ hrať nevie (držím ti palce) a Patrik "brnkal" na svojej španielke. A čo ja? :D To je ťažko povedať. Dnes som si len pospevovala pesničku, ktorú som prvý raz počula. A do budúcnosti? Pravdepobne pozháňam perkusie všemožného druhu.
V skratke by to bolo asi všetko. Pevne verím, že nám to pôjde po percentách kvality stále vyššie. A čo je hlavné? Aby sme to robili s radosťou a elánom, ktorý druhí môžu prostredníctvom nás získať.
Hor sa do cvičenia! S ELÁNOM!
