Presne tak. Rozmýšľala som a stále nad tým rozmýšľam. Veľmi tuho. Doteraz nechápem. Predstavte si, že sedíte len tak v škole a listujete časopis. V zápale listovania a pozerania obrázkov natrafíte na jednu vetu, nad ktorou rozmýšľate takmer celý deň. U mňa to trvá až doteraz a to som si tieto štyri slová prečítala pred týždňom.
Asi som to potrebovala. Niečo, čo ma v týchto posledných troch týždňoch zasiahne. Podarilo sa.Stále si nemôžem odpustiť otázky, ktoré sa mi vynárajú v mysli, keď si spomeniem na tieto slová. Absolútne nechápem, čo je to dávať šancu každému jednému dňu?!
Ale prišla som aspoň na niečo. Už viac nechcem ráno vstávať s pocitom, že aký bude deň zlý. Chcem sa z každého dňa tešiť. Z každej hodiny, ktorú strávim s ľuďmi, ktorí sú pre mňa naozaj dôležití (nechcem menovať). Chcem sa tešiť z úplných maličkostí. A chcem si líhať večer do postele s pocitom. " Whow, tento deň naozaj bol najkrajším dňom môjho života". Chcem si toto hovoriť každý večer.
Podarí sa mi to? V to pevne verím. Za skúšku nič nedám. Je naozaj dôležité aby som dávala každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom môjho života. (Držte mi palce, tí čo ma poznáte ;).
