Kto je pre teba nenahraditeľný?
Pre mňa je to môj otec. Ubehlo len pár mesiacov čo som bez teba no každým dnom to boli viac a viac.
Tie dni ako sme len tak sadli do autá a odišli naprieč skoro celému Slovenku boli neopísateľne. Sú to dni-spomienky ktoré mi nikto nezoberie a nikto ani nenahradí.
Zraz veteránov
Pre Teba to možno nič neznamená ale pre mňa je to obrovská spomienka s mojim tatinom.
Nasadiť si na hlavu staré prilby na ktorých ešte tatino v detstve skúšal prvé motorky, sadnúť na motorku ktorá má viac rokov ako ja náhodit úsmev na tvar a vyštartovať.
Toto som zbožňovala doslova nenahraditelné.
A čo je najkrajší pocit? Vidieť otca ktorý bojuje s vážnou chorobou ako sa usmieva a vychutnáva si ten okamih.
Vrcanie motoriek som milovala aj milujem to mi nikto nezoberie. Aspoň nie som typické dievčatko.
Pionier pútal vždy pozornosť najmä keď som sme s tatinom boli spolu. Veľa krát nám ľudia závideli že dcéra má rovnaké záľuby ako otec a,že ju to tak strašne moc baví. Ale je to asi tým,že môj otec chcel cely čas chlapca a prišla som Ja.
Namiesto vysedávania v podnikoch som sa vozila s tatinom a chodila na všetky zrazy. Verte mi ale o veteránoch viem viac ako si myslite.
Prvá jazda na motorke
Scenár katastrofa. Tak kde začať. Prvá motorka bol to skúter aprilia červenej farby tak strašne som sa z nej tešila. Ten pocit,že mám vlastný skúter.
Nasadila som si bielu prilbu a sup to do ulíc. Ako to dopadlo?
Vychutnavala som si čerstvý vzduch vlasy mi viali ale základne pravidlo daj si dole nohy z motorky keď zastavíš. Áno viete si predstaviť ako to dopadlo
Hanba...
Pozabudla som sa keď som zastavila,že si mám dať dole nohy z motorky a z celom som padla na zem
Vybuchla som do smiechu...
poučenie ? Celé roky chodíte na zrazy a vozíte sa na motorke a zabudnete dať dole nohy z motorky?
Mala som vždy najlepšieho učiteľa a to bol moj otec nenahraditeľná osoba v mojom živote a mne sa toto stane? No nič som dievča mam to hádam odpustené. Ocino sa na tom bavil aj dlhé roky potom no mne to moc vtipne neprišlo.
Od tej doby som už nechcela jazdiť na skútri do dnešnej doby je v garáži prehodeny plachtov...
Ako spolujazdec áno ale už ako šofér nie.
S tatinom sme boli nenahraditeľný tím a nikdy som si nechcela predstaviť že ostanem sama bez neho.
Žiaľ stalo sa to...
Každý deň sa snažím ísť za ním a posledné čo mu už môžem dať sú čerstvé kvety každý deň. Nie je deň kedy by som na neho nemyslela.
Je pre mna nenahraditeľný.
A potom to prišlo: nájsť si cestu k mame...
