Tvoj dotyk ruky je tak slabý. Ledvacítim ako tebou prúdi kyslík. Kiežby to bolo naopak. Márne prosím boha, nechnám dá ešte čas povedať, čo pre mňa znamenáš...
Myslím, že keby ti teraz poviem, že ťa tajne milujem, všetko by sompokazila..Bolo by to horšie, pre teba, pre mňa, pre nás.
Nemôžem ti povedať, že chcem byťsúčasť tvojho života, nemôžem celému svetu vykričať, že ty si muž môjho života.
Čo by to zmenilo? Tebe šancenevrátim a tvoj odchod neoddialim. Čo má prísť, príde. Nezmením priebeh hviezd,nezmením východy ani západy slnka.
Možno uľavím svojej duši, možnovypustím tú bolesť, čo mi kvári a stíska hruď. Ale čo ty a tvojecity? Máš dosť svojich starostí.
Starosti s odchodom tam, kde tisnáď bude lepšie. Budeš tam sám, bezo mňa, budeš snáď šťastný, budeš mať to, čochceš...a možno nebudeš mať nič.. Dnes stojím nadtvojím hrobom a preklínam chorobu, čo mi ťa stiahla do svojich čiernychútrob. Neviem, kde si, neviem, či ma počuješ.. Jediné, po čom naozaj túžim je,aby si vedel, že ťa milujem aj keď sa tvoje telo už nikdy nevystaví slnečnýmlúčom či vetru víchrice. Milujem ťa a navždy budem, hoci posledné chvíleboli pre nás oboch strašné. Mal si bolesť v očiach, ktorú som nemohlazniesť a ja prosím o jediné...................O odpustenie, že somnenašla v sebe odvahu povedať ti,a ko veľmi ta milujem. Možno by tvojasmrť menej bolela, odchádzal by si s pocitom, že tvoj život, hoci tak krátky, mal ten najušľachtilejší zmysel...aním bolo, že si naplnil život iného láskou..
Prosím, povedztehneď dnes tomu, koho milujete, že ho milujete...zajtra môže byť neskoro.
