- Čo som malapodľa teba urobiť?
- Neviem,zdvihnúť sa a odísť.
- Ale ako?A kam by som šla? Domov? To nemyslíš vážne. Čo by som doma povedala našim?Že som sa práve pohádala s mojím 40ročným priateľom a že sa cítim akojeho malá kurtizánka?
´Viem, že mi v mysli dávaš za pravdu, mala som odísť a presne topovedať, aspoň by som bola prvý krát v živote naozaj úprimná. Voči iným,ale hlavne sama voči sebe. Veď presne toto sa zo mňa stalo...obyčajná malávydržiavaná kurtizánka..´
- Jasné, ženie. Mala si prísť ku mne. Veď veiš, že u mňa máš vždy posteľ rozostlanú.
- Nechcela somťa otravovať. A navyše, varovala si ma pred týmto všetkým a ja somtaká koza, že som ťa neposlúchla...Už sa to nikdy viac nestane!!
- Ale no, užvidím, ako ma TY budeš počúvať..- zasmiala sa a pomaly si potiahlaz dohárajúcej cigarety. Vedela totiž, že jej kamarátka ju nikdy nebudeposlúchať. JE to tvrdohlavá mulica, no za toto ju mala náhodou naozaj rada..
- Hm, asi mášpravdu, nikdy ťa nebudem poslúchať tak, akoby som asi mala .
´ Asi už nebudem musieť poslúchať nikdy nikoho. Skončím toto celé. Toto totálne fiasko, čo si nadáva môj život.Načo som vlastne tu? Aby som obšťatňovala starého chlipáka čo si na mne lendvíha reputáciu medzi podobnými starými chlipákmi a využíva tak mojušialenú túžbu po mužovi, čo by ma svojími možnosťami a skúsenosťami naučil láske? Aby tak nahradilotca, čo sa zľakol zodpovednosti a zdrhol skôr, ako som poriadne otvorilaoči?´
- Nevadí, pozri Klaudi, ja ťa v tomnenechám. Normálne mu zajtra zavoláš a povieš, že ho už nechceš vidieť, žesa musíš teraz sústrediť na školu. A že si na tým premýšľalaa potrebuješ pauzu od toho všetkého. OK? Zavoláme mu spolu
- Ja munemôžem zavolať. Resp. zavolať môžem ale on súkromné veci nerieši cez telefón,najskôr sa bude chcieť stretnúť. A ja, vieš, poznám sa, kukne na mňa týmimodrými očami a ja na všekto zabudnem. Povie, ako ma má rád a všetkytie kecy....a ja to potrebujem počuť!
´potrebujem počuť, že ma má niekto rád a že ma túži objať a že minechcel ublížiť a že je tu pre mňa, kedykoľvek budem potrebovať.A navyše sa bojím. Jeho posledná kvázi priateľka sa nedostala na školu,kam naozaj chcela, lebo ho nechala ..tesne pred prijímačkami...a to naozajnechcem riskovať. Kam sa pohnem, niekoho má.´
- Klaudia,prestaň a počúvaj sa!!!!!! Je to totálny magor, čo zneužil tebaa tvoju dušu! Tak sa konečne preber a uvedom si svoju cenu!!!!Tymáš na viac,ako len na čierne auto s dunajskou značkou. Predstavil ťaniekedy priateľom ako svoju priateľku? Zoznámil ťa niekedy s mamou, alebos niekým iným z rodiny? Bola si niekedy u neho vo firme? NIE! Ničz toho. Tak sa dofrasa preber a uvedom si, že o pár dní sav tom hlúpom bavoráku bude voziť iná ťupka!!
- Ťupka? ..
- Hej, prepáč,ale ťupka,. Čo naletí na sladké kapustové listy!!
´Práve ma toto celé prestalo baviť! A rozhodla som sa. Je absolútnykoniec. Klesla som na tú najnižšiu hladinu ľudskej a hlavne ženskejexistencie. Bože, ako som mohla... ZA Majkou mi bude smutno..teda, vlastne, mnenebude. Jej bude snáď ľúto za mnou. Bože, ako im všetkým ublížim...Počkať,komu???Mame? pcha, nemá čas ani si všimnúť, že mi meškajú krámy..Otcovi? hm,asi nie, od 14tich sa mi neozval..V škole si snáď všimnú, že som dlhodobonebola na NOSke a nič viac...Len Majka bude chvíľku chodiť v čiernom.Prepáč...ale, čierna ti pristane....(hlúpy pokus o vtip)...
- Ok, Maji,idem domov, stavím sa ešte v obchode, musím si kúpiť žiletky, aspoň siporiadne oholím nohy, už keď som taká ťupka...A zajtramu to riadnenatrieme...Len sa na to musím vyspať!
Objali sa. Klaudia o čosi úprimnejšie, lebo vedela, že je to poslednýkrát, čo drží svoju priateľku v náručí...
Keď prišla domov, zobrala Huga na prechádzku a užívala si každú kvapkuskorého jarného dažďa ako sa vsávala do jej mladej, pružnej pokožky, tak veľmitúžiacej po dotykoch lásky.
Keď umyla Hugove labky plné mazľavého blata mokrých ulíc, dala napúšťaťvodu do vane. Poriadne horúcu ...Takmer celú flaštičku peny do kúpeľa nechalarozpustiť v tej užasnej čírej kvapaline. Všetko oblečenie nechala voľneležať na podlahe ich malej kúpeľne a pomaly vstupovala medzi obláčikybielej peny. Krôčik za krôčikom sa jej telo ponorilo pod vodu a onacítila, ako sa jej na tele vyhadzujú drobné zimomriavky.
´Chvíľku si tu poležím a potom sa rozlúčim...´
Rozmočenými prstami otvorila nové balenie žiletiek a s úplnoutmou pred očami,a le najmä v hlave si priložila ostrie ku zápästiu.
´Konečne bude pokoj. Pre mamu, mňa a Marcel si naozaj rýchlo nájdenáhradu..škoda len tých buniekvyvýjajúcich sa v jej vnútre. Našťastie o tom ešte nikto neviea už sa ani nedozvedia...´ ..Prudko trhla rukou a nechala sa unášaťv tom pocite, ktorý práve zaplavil jej myseľ. Nevysvetliteľný pocit kľudu,pokoja, vyrovnanosti...zmierenia sa s tým, čo sa udialo, či udeje.. Pokračovanie nabudúce
