Po pár dňoch v nemocnici sa začínala cítiť o niečo lepšie. Najmävšak po fyzickej stránke. Netušila, že keď je niekto hospitalizovaný akonádejný samovrah, automaticky sa spisuje milión papierov a je zaradený načakačku na psychiatrické vyšetrenie. Inak to predsa nemohlo byť anis Klaudiou, hoci sama o tom ešte nevedela. V jej naivnej mladejmysli sa vytvárali skôr predstavy, ako ju o 3-4 dni pustia domov, sícetrošku poblednutú, ale schopnú stáť na vlastných nohách. Aké veľké bolo jejprekvapenie, keď jej sobotu ráno do izby vošla sestrička a s milým úsmevomjej oznámila, že ju čakajú navyšetrovni. Klaudia si bola 100perc. istá, že ju idú konečne prepustiť. Potýždni si síce už navykla na ranné tabletky proti pánbohvie čomua presladený úsmev tej mladej medičky, čo sa tvári, akoby toto bolo jejživotné poslanie a ona je nová Matka Tereza. Ale nemohla už dlhšie odolávať chuti na poriadnu cigaretu. Matka jejsem nijaké nedoniesla a Majku nechcela zaťažovať, dosť, čo jej všetkypoznámky zo školy každý deň kopíruje a poctivo nosí...
´Nechápem to dievča, prečo to pre mňa robí? Nič som pre ňu v podstateneurobila, má somnou len problémy. Vlastne, ako celé moje okolie. Bože, akostrašne ľutujem, že sa mi to nepodarilo. ´
- Prečo? Kdesom spravila chybu? Chápeš? Tak ja driem, makám, lietam jak hus, aby mohla hraťfrajerku,a by celý svoj život netrpelakvôli Janovi a mojej hlúpej chybe mladosti a ona sa ešte bude tváriťako chuderka sveta ?-
Jana stála za barovým pultom, na vysokej stoličke sa jej zle sedelo, ale boloto najbližšie ku chladničke, ktorej obsah sa poddával jej nervóznym pohybomsánky. Pohárik za pohárikom sa vyprázdňovali a ona sama o sebe neraz v ten večer povedala, že sa cíti akostoka.
- Sama dobre vieš, že tonie je tvoja vina....- začala Katka
- Čo to nie je moja?????- prudko jej do toho skočila Jana arýchlym, nacvičeným a skúseným pohybom otvorila ďaľšiu fľaškuvína.
- Ok,ok tak možnoz časti je. Ale tak vieš, ty si jej nekázala behať do hentakých podnikov,veď ty sama poriadne nechodíš nikam, na pive sme neboli ani nepamätám, takže odTeba to zaručene nemá...Vieš čo? Ja by som jej normálne nalátala na zadok Vieš, keď si to tak vezmeme, celý náš životsa od jej narodenia točí okolo nej. Klaudi sem- KLAudi tam....možno sme sa maliviac venovať tebe a dostať ťa z toho Janovho kopanca....-
zhodnotila celúsituáciu v rodine Katka,
najstaršia Klaudiina teta azároveň jeden z mála osôb, ktorému na Klaudii záležalo viac, ako si
Klaudiadokázala pripustiť. Ako neskôr psychologička zistila, Klaudia mala utkvelú predstavu,že ju proste nikto nemôže mať rád. Neustále si sama pre seba hovorila, aká jehrozná, neschopná a nemá nijakú šancu dosiahnuť ideál a vzor svojej matky,ktorá bola absolútne príkladná, dokonalá a vždy presná a poctivá. Akoby to bolamedzi nimi neviditeľná súťaž, ktorú Klaudia brala ako pásmo neprestávajúcichprehier. Málokto o tom vedel, no Katarína bola jedna z tých osôb, ktorýmKlaudia pri náhlych poryvoch a ústupkoch mysle dovolila nahliadnúť hlbšie akolen na povrch navonok oprsklej a nezávislej dievčinky. Katarína vedela, kde sastala chyba. Klaudia bola veľmi dobrá manipulátorka. Proste zo všetkého sadokázala vyusmievať, vykecať, vypoklonkovať. A akosi jej to ľudia okoloneustále žrali. Katka ju však na druhej strane aj často chápala. Sama poznala,ako dokáže byť ich rodina vtieravá akonzervatívna. A videla na svojej malej neteri už v skorom veku, že tobude s ňou ešte zaujímavé. A dnes sa to spĺňalo naplno.
- Zajtra pôjdem za ňou do nemocnice, nech vidí, že sme juv tom nenechali..- začala Katka
- Jasné a akože, vezmeš jej tam televízor, crackery a bielučokoládu, nie?Veď chúďatko dievčatko, niekto je strašne ublížil, zrútil jejideály a tak ju zas raz musíme dvíhať na nohy-
rozkričala sa jej matka, soslzami niekde na pol ceste zvlhčiť ostarnuté líce. Kričala tak silno, ažKatarína odrazu nadobudla dojem, že keby ju teraz zastavila, pravdepodobne bysa všetka energia z kriku preniesla do jej svalov a Jana by bola schopnáubližovať okolo seba. Možno by to pomohlo, niečo rozbiť, rýchlo prebehlo Katke,aletúto myšlienku zavrhla pri spomienke na ťažko zariadený byt.
-Samozrejme, že tak som to nemyslela a ukľudni sa - Katka sa vydalazmierlivejšou cestou a pokúsila sa zranenú sestru objať. Tá sa úplne poddalajej pevnému zovretiu, uvoľnila svaly a po chvíľke bolo v izbe počuť už lentiché vzlyky životom unavenej matky, ktorej dcéra tak nechutne pohrdla životom,ktorý jej dala...
