Tento článok som mal na srdci už dlhší čas. Obavy, že by mohol tento článok na niekoho pôsobiť arogantne, spôsobili, že som si doteraz nedovolil napísať tieto vety. V súčasnosti si však myslím, že ak chce niekto niečo zle pochopiť, dôvod na to si nájde vždy. Ostatných prosím, aby tento krátky článok nebrali ako snahu niekoho uraziť, ale o snahu úprimne vyjadriť moje vnímanie vecí.
Riziko vyplývajúce z existencie rozdielu vnímania politickej reality tzv. jednoduchšieho človeka (voliča) a kriticky vnímajúceho človeka (voliča) sa na prvý pohľad môže čitateľovi javiť ako marginálna (nepodstatná, príp. prehnane prezentovaná) problematika. Podľa mňa však toto bol jeden zo zlomových faktorov, ktoré ovplyvnili výsledky hlasovania vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2006. Ide o jednoduchý princíp správania sa voliča jasne pochopiteľný po sledovaní chovania publika relácií typu De Facto (politická diskusná relácia televízie JOJ).
V tom čase pravicovo orientované médiá ako SME, televízia Markíza, sčasti .týždeň, i verejnoprávne médiá podstúpili razantnej kritike vtedajšiu vládu M. Dzurindu v takej miere, že pre prvú skupinu ľudí (tzv. jednoduchších voličov) predstavovala táto kritika dôkaz nesprávnosti krokov tejto vlády, čo malo za následok negatívne hlasovanie (resp. nehlasovanie) vo vzťahu k stranám vtedajšej vládnej koalície. Pre túto skupinu ľudí došlo, z dôvodu samej podstaty definície tejto skupiny voličov, k úplnému ignorovaniu faktu, že kritika ešte nemusí nutne znamenať to, že tá druhá strana politickej prezentácie je „lepšia". A k tomu, keďže mediálna prezentácia zo strany vtedajšej opozície postrádala prvky konštruktívnej kritiky politickej situácie, čo možno pozorovať dodnes, elektorát vtedajšej opozície (keďže šlo/ide o prvú skupinu ľudí) nemal dôvod nevoliť strany vtedajšej opozície, čiže súčasnej koalície.
Musíme si uvedomiť, že politická scéna, vrátane jej elektorátu, je dodnes na Slovensku silne polarizovaná. Voliči podporujúci v období 1995-1998 strany HZDS-SNS-ZRS a v období 1999-2002 strany KSS-obeSNS-HZDS-SMER sú dnes podporovateľmi strán súčasnej koalície. Voliči druhej strany politického spektra sú, až na skupinu voličov zdôraznenú v ďalšej vete článku, nemenní. Jediné, čo vo voľbách v roku 2006 zamiešalo karty sú voliči niekdajšej SDĽ a apatia časti elektorátu strán vtedajšej koalície (čo práve silne súvisí so zlomovým faktorom opísaným v prvom odseku).
