Drogy prinášajú nové preciťovanie sveta, nové nevšedné zážitky, putovanie do neprebádaných zákutí našej duše. Droga nás prichytáva o tie atribúty reality, ktoré vedomím nedokážeme uchopiť. Prostredníctvom drogy zažívame skryté mystérium života.
Otázka je, prečo nám príroda nedovolí vlastnosti drogy rozvinúť ?
Droga nám prináša prchavú radosť, ktorá sa však rýchlo mení na depresívne ataky, rozpúšťajúce naše vedomie v kolobehu fatálnej závislosti.
Droga nakoniec vždy zabíja. Je to akási obrana, ale proti čomu?
Prečo nám nie je dovolené nahliadnuť do zákulisia našej duše kedykoľvek, keď po tom zatúžime? Prečo nám je raj upieraný?
Nepochybne by sme sa stali lepšími, vnímavejšími, citlivejšími. Svet by bol bohatší o nové tvary, vône, farby. Naše srdcia by sa otvorili a my by sme vnímali nové nuansy citových rozochvení, ktoré by nás naplnili nepoznanými a autentickými aspektmi existencie
Neboli by vojny, neboli by vraždy, nebola by nenávisť medzi ľuďmi.
Nastal by všeobecný mier vo všetkom.
Ale pozná príroda mier? Nie je mier len márna túžba po usporiadaní sveta, ktorý by bol ako rajská záhradka?
Ale i rajská záhrada je bez kvasenia udalostí a protirečivých pohybov svet nehybný, ustrnutý. Nehybná vôňa časom vyprchá, životná miazga vyschne ako jazierko v púšti.
Po počiatočnej blaženosti, sa pokoj stane pokojom mrazivým, svetlo presiakne do prázdnoty, vône vyprchajú.
Preto sa príroda drogám bráni. Bráni sa prostredníctvom ľudí. Ľudí, ktorým dáva spoznať rozmanitosť sveta a potom ich zabíja
Zabíja, pretože si zobrali viac, ako im svet mohol ponúknuť...
