V niektorom z minulých čísiel SME som čítala o sexuálnej nude a rutine i spôsoboch, ako sex obohatiť tak, aby sa erotický stereotyp potlačil. Z tohoto dôvodu ma potešilo, že sa popri článkoch a názoroch odborníčok na sex, sa objavil i názor sexuológa – muža. Obe perspektívy vnímania tejto problematiky tak demaskovali to, aká je sexualita muža a ženy rozdielna. Vlastne táto rozdielnosť a neschopnosť si túto rozdielnosť uvedomovať je možno tou najhlavnejšou príčinou rozpadu manželstiev a frustrácií vo vzťahoch ako takých.
Jedným z najväčších omylov žien je ten, že keď ich partner nie je moc aktívny v sexe, tak dávajú vinu sebe, mysliac si, že už nie sú krásne a vzrušujúce. A pritom táto insuficiencia je úplne zbytočná. V skutočnosti nie sú vzrušujúce - ale len pre svojho partnera a to je rozdiel. Pretože je naozaj pravda, že sex so stálym partnerom vždy po čase omrzí a stane sa už len rutinou. A žena môže byť trebárs aj čerstvá Miss – je to márne. To je jeden zo základných evolučných zákonov, prameniacich zo snahy prírody o čo najväčšiu fenotypovú rozmanitosť.
Končí to takmer vždy tak, že vo väčšine manželstviev je časom sex už len akoby masturbácia v páre. A keď niekto tvrdí opak, tak najskôr po opaku len túži. A to platí pre obe pohlavia.
Veľa som študovala vedu o fyziológií ženského orgazmu – podarilo sa mi zohnať z tejto oblasti unikátne zahraničné odborné zdroje a tam som sa dozvedela, že až 80 % Britiek si pri sexe s manželom predstavuje iného muža. A väčšina z nich má tajné sny o zvrátenostiach a zvrhlostiach, hoci v realite by také niečo nikdy nerobili - ale tajné túžby o takýchto veciach mávajú – to hovoria prieskumy. A niet dôvod predpokladať, že Slovenky sú iné. Iba ak by boli naozaj iné, ale to je málo pravdepodobné.
To isté majú pochopiteľne aj muži. Akurát ženy majú v tomto ohľade ďaleko väčšiu fantáziu, čo súvisí s nesmiernou šírkou polyextenzity ženského orgazmu, na rozdiel od orgazmu mužského, ktorý je výlučne len monoextenzívny. Z tohoto dôvodu sú muži v podstate veľmi nudní. Oni sa chcú len "urobiť" a tým končia.
Niekedy sa partnerstvo aj zacyklí tak, že žena nemá moc chute a muž sa vtedy sám v kúpeľni "urobí" a časom si na to zvykne. Dá prednosť self erotike, pretože sa môže pritom pozerať na fotografické či filmové porno. A keď žena má chuť, tak sa vyhovára, pretože muž, keď má málo ejakulátu, tak sa mu nechce. Muži sa často vyhovárajú na únavu, ale im sa naozaj nechce, pretože ich semenníky (scrotum) sú prázdne (myslené metaforicky, nakoľko sexuálna túžba muža má v skutočnosti komplexnejšie pozadie).
Poviem to na rovinu – ak žena chce, aby ju partner poriadne pomiloval - musí sa oslobodiť od predstavy, že ho vzrušuje ona samotná ako osobnosť, ale musí akceptovať realitu takú, že ho vzrušuje predovšetkým jej telo (to je zásadný rozdiel od sexuality ženy, ktorá partnera vníma vždy celistvo). A takýto typ reality sa mu musí aj ponúknuť. Pretože ženské telo je ženské telo a to majú v zásade všetky ženy viac menej rovnaké - prsia, vagína, nohy, pozadie a tak.
Niektorí nekonvenční sexuológovia radia toto - sadnúť si pred monitor a pustiť si zaujímavé a vzrušujúce porno, ktoré oboch rozpáli - chlapovi sa ihneď naplní scrotum - a potom to už ide samo od seba. Alebo porno zahrá samotná partnerka – najviac pomáha, ak sa zahrá na prostitútku, alebo striptérku, prípadne zmení svoj imidž do takej miery, aby sa mužovi javila ako cudzia žena.
Podľa mojich skúseností tvrdím, že sex a láska sú dve rozdielne veci. Dobre, ak sú spojené - je to báječné, ale ak to nefunguje - proste treba tieto atribúty od seba oddeliť.
Druhá vec je tá, či majú ženy na takúto emočnú inhibíciu žalúdok. Ak nemajú a túžia po sexe s láskou a zažívajú v tomto smere s partnerom frustrácie, tak riešením je jedine rozchod. Predsa nebudú mať chlapa iba na priateľstvo. Na to majú dosť svojich priateliek. Navyše väčšinou to býva tak, muži nie sú schopní so ženami ani priateľstva - skutočného priateľstva - oni sú len schopní nejakej rezonančnej diskusie, proste, že muža a ženu môže nanajvýš spájať len nejaká hodnotová, alebo vecná názorová súhra.
Ale skutočné priateľstvo je to, keď muža a ženu spája aj rozdielnosť, keď sa dopĺňajú a obohacujú inakosťou toho druhého - to je vlastne i jeden z určujúcich princípov samotnej lásky. Jedine prostredníctvom takéhoto priateľstva možno pochopiť, že zmeniť partnera tak, aby vyhovoval našim vlastným predstavám nemožno. Jedine čo je možné, je snažiť sa pochopiť sexualitu toho druhého a toto úsilie transformovať do otvorenosti skúmať vzájomnú sexualitu zo zvedavej pozície a vnímať ju ako neutíchajúce dobrodružstvo neustáleho objavovania. A to nielen objavovania iného sveta partnera, ale často i prekvapujúceho objavovania sveta vlastného. A to samozrejme nie je možné bez dôvery. Ale nie dôvery v partnera, ale dôvery v samých seba. Dôvery, že ak dáme partnerovi slobodu, že v slobode ocení naše vlastné hodnoty a uprednostní ich pred hodnotami mimo partnerstva.
To je podľa môjho názoru, jediný možný a fungujúci recept na vzájomný súzvuk erotickej i duchovnej lásky do jedinečného a kúzelného celku.
